Barón Peter Révai (staršie „Révay de Szklabina et Blathnicza“; používané varianty mena sú Révay, Rewa, Réva; * 2. február 1568, Holíč – † 4. jún 1622, Trenčín)[1] bol slovenský básnik, krajinský hodnostár, vojak a historik.

Peter Révai
slovenský básnik, krajinský hodnostár,
vojak a historik
Peter Révai
Narodenie2. február 1568
Holíč, habsburská monarchia
Úmrtie4. jún 1622 (54 rokov)
Trenčín, habsburská monarchia
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Peter Révai

Životopis upraviť

Pochádzal z turčianskeho rodu Révai, jeho otec bol barón Michal Révai a matka Anna Bakičová. Narodil sa na Holíčskom hrade,[1] vzdelanie získaval v Bardejove, Spišskej Novej Vsi, pravdepodobne i vo Viedni a v rokoch 1589 – 1591 tiež v Štrasburgu, kde získal titul magistra filozofie. Od roku 1598 bol dedičným županom Turčianskej stolice, od roku 1601 kráľovským komisárom, v roku 1610 bol kráľovským dvormajstrom, od roku 1615 hlavným dverníkom a od roku 1619 stolníkom. Mal pomerne rozsiahly rozhľad vo filozofii a histórii, ovládal rečnícke umenie, viacero jazykov, vybudoval si bohatú knižnicu, a vďaka tomuto všetkému sa stal uznávanou politickou a kultúrnou osobnosťou. Bojoval vo vojne s Osmanskou ríšou (Ostrihom, Vyšehrad, Fiľakovo, Novohrad). Stal sa tiež jedným z vedúcich predstaviteľov evanjelickej šľachty, podporoval náboženskú literatúru. Zomrel v Trenčíne, no pochovaný bol do rodinnej hrobky v Martine.

Tvorba upraviť

 
Úvodná stránka najznámejšieho diela Petra Révaia

Jeho básnické a historické dielo ovplyvnilo neskoršiu slovenskú historiografiu a národoobranné diela. Literárne sa začal prejavovať už počas štúdií v Štrasburgu, prvé dielo (okrem magisterskej dišputy) mu vyšlo v roku 1592 (stať Velezrada). Ako prvý uhorský historik objasňoval starobylosť Slovanov. Vo svojich dielach prezentoval Uhorsko ako mnohonárodnostný štát. S úradníkmi svojho panstva viedol korešpondenciu v kultivovanej slovenčine.

Dielo upraviť

  • 1591 – De laudibus Ciceronis, prednáška na chválu rečníctva
  • 1591 – De quattuor virtutibus cardinalibus, traktát
  • 1591 – Disputatio de mutuo materiae
  • 1592 – Velezrada (De parricidio), stať
  • 1613 – De sacra corona regni Hungariae ortu, virtuti, victoria, fortuna… brevis commentarius , rozprava o uhorskej korune
  • 1659 – De monarchia et sacra corona regni hungariae centuriae septem obšírnejšia práca o dejinách Uhorska

Referencie upraviť

  1. a b Autorita Osobné meno : Révai, Peter [online]. Martin: Slovenská národná knižnica, [cit. 2022-12-03]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť