Wikipédia

Petr Pavel

český generál a politik, prezident Česka

Arm. gen. v. v. Ing. Petr Pavel, M.A. (* 1. november 1961, Planá) je v poradí 4. prezident Českej republiky, vojak a generál Armády Českej republiky vo výslužbe. Pred zvolením do úradu prezidenta pôsobil medzi rokmi 2015 až 2018 ako predseda vojenského výboru Organizácie Severoatlantickej zmluvy (ako prvý predseda z krajín bývalej Varšavskej zmluvy) a medzi rokmi 2012 až 2015 ako náčelník Generálneho štábu Armády Českej republiky – najvyšší vojenský predstaviteľ Armády Českej republiky.

Petr Pavel
štandarda prezidenta ČR súčasný prezident Českej republiky
Petr Pavel v roku 2023
Petr Pavel v roku 2023
Petr Pavel, podpis (z wikidata)
4. prezident Českej republiky
Momentálne v úrade
od 9. marca 2023
PremiérPetr Fiala
Predchodca Miloš Zeman
Bývalý predseda vojenského výboru NATO
V úrade
2015 – 2018
Predchodca Knud Bartels Stuart Peach Nástupca
Bývalý náčelník
Generálneho štábu Armády ČR
V úrade
1. júl 2012 – 1. máj 2015
Predchodca Vlastimil Picek Josef Bečvář Nástupca
Bývalý zástupca náčelníka
Generálneho štábu Armády ČR
V úrade
júl 2011 – jún 2012
Biografické údaje
Narodenie1. november 1961 (62 rokov)
Planá, Česko-Slovensko
Alma materVojenská akadémia Antonína Zápotockého v Brne
King’s College London
Profesiavojak, diplomat, politik
Národnosťčeská Česko
Vierovyznanieateizmus, pokrstený katolík
Rodina
Manželka
Deti2 synovia, 1 dcéra (nevlastná)
Odkazy
Petr Pavel na generalpavel.cz
Spolupracuj na CommonsPetr Pavel
(multimediálne súbory)

Vzdelanie upraviť

Po absolvovaní Vojenského gymnázia Jána Žižku z Trocnova v Opave pokračoval v štúdiu na Vysokej vojenskej škole pozemného vojska vo Vyškove, ktorú ukončil v roku 1983. Následne sa v rokoch 1988 až 1991 vzdelával na Vojenskej akadémii Antonína Zápotockého v Brne a potom aj na študijných pobytoch na štábnej škole v Camberley, na Kráľovskej akadémii obranných štúdií a na King’s College London, kde vyštudoval medzinárodné vzťahy.[1]

Vojenská kariéra upraviť

Po absolutóriu začínal u výsadkového vojska. V roku 1985 vstúpil do Komunistickej strany Československa, ktorej členom zostal až do decembra 1989.[2] V 90. rokoch pracoval v armádnej spravodajskej službe Vojenskom spravodajstve. V januári 1993 sa vyznamenal v mierových misiách UNPROFORu. Jeho jednotka bola vyslaná, aby zachránila odrezaných francúzskych vojakov, ktorí boli vo vojnovej zóne medzi Srbmi a Chorvátmi. Vďaka tejto akcii si Petr Pavel získal rešpekt a uznanie aj vo Francúzsku. V rokoch 2002 – 2007 bol postupne veliteľom špecializovaných síl, zástupcom veliteľa spoločných síl a zástupcom riaditeľa sekcie ministerstva obrany.

Od júla 2011 do júna 2012 bol zástupcom náčelníka generálneho štábu Vlastimila Picka, ktorého 1. júla 2012 vo funkcii vystriedal. Do funkcie bol menovaný prezidentom republiky Václavom Klausom 29. júna 2012.[3]

Dňa 21. júla 2014 navrhla Sobotkova vláda Pavla na obdobie 2015 – 2018 do úradu predsedu vojenského výboru NATO, ktorý predstavuje po generálnom tajomníkovi druhý najvyšší post Severoatlantickej aliancie. Vojenský výbor NATO je najvyšším vojenským orgánom aliancie, v ktorom sú zastúpení náčelníci generálnych štábov členských krajín. Tento orgán udeľuje inštrukcie dvom dominantným strategickým veliteľstvám NATO. Pavlovu kandidatúru podporil aj prezident republiky Miloš Zeman.

Trojročné funkčné obdobie generála Pavla v NATO začalo 26. júna 2015.[4] Počas svojho pôsobenia vo vedení vojenského výboru sa zaoberal vykonávaním rozhodnutí prijatých na summite NATO vo Walese v roku 2014, kde zastupoval Česko spoločne s prezidentom Milošom Zemanom a ministrom obrany Martinom Stropnickým.[5] Venoval sa zvyšovaniu ochrany vzdušného priestoru aliancie, posilneniu aliančnej pozície v oblasti odstrašovania, úprave veliteľskej štruktúry NATO a podpore operácií Rozhodná podpora v Afganistane a KFOR v Kosove.[6] Zapracoval na obnovení dialógu s Ruskom, narušeného po anexii Krymu.[7]

V roku 2016 vyjadril názor, že Rusko je nebezpečnejšie ako Islamský štát a hrozba terorizmu a utečencov bola v Česku preceňovaná.[8] V súvislosti s tureckou inváziou v Sýrii, ktorá sa začala v januári 2018 a bola namierená proti sýrskym Kurdom, Tureckom označovaným za teroristami, vyhlásil, že „všetky krajiny majú právo na sebaobranu, ale je dôležité, aby sa to vykonávalo primerane,“ a že NATO bolo Tureckom (svojím členským štátom) o vojenskej operácii informované. Poukázal pritom na nutnosť nevnímať Kurdov ako homogénnu skupinu a upozornil, že časť z nich efektívne bojuje proti extrémistom.[9]

Zahraničné misie upraviť

Vojenské hodnosti upraviť

Vyznamenania upraviť

  • Medaila Za službu v ozbrojených silách Českej republiky – I. stupňa – XX[13]
  • Medaila Armády Českej republiky – III. – I. stupňa[13]
  • Záslužný kríž ministra obrany Českej republiky – III. a II. stupňa[13]
  • Medaila ministra obrany ČR Za službu v zahraničí – KUVAJT III. stupňa[13]
  • Medaila ministra obrany ČR Za službu v zahraničí – BOJOVÁ MISIA III. stupňa[13]
  • Čestný pamätný odznak Za službu mieru[14]
  • Medaila Za hrdinstvo (1995)[15]
  • Kríž obrany štátu (2018)[16]
  • Kríž za vojenskú chrabrosť (Francúzsko) – s bronzovou hviezdou (1995)
  • Rad čestnej légie (Francúzsko) – dôstojník (2012)[17]
  • Čestný odznak Ministerstva obrany „Svätý Juraj“ (Bulharsko) – I. stupňa (2017)[18]
  • Rad koruny (Belgicko) – veľkokríž (2018)
  • Rad záslužnej légie (USA) – komandér (2018)

Politická kariéra upraviť

O možnej kandidatúre Petra Pavla na funkciu prezidenta Českej republiky sa špekulovalo dlhodobo, v prieskumoch verejnej mienky sa v tejto súvislosti jeho meno prvýkrát objavilo už v roku 2015, teda v súvislosti s prezidentskou voľbou v roku 2018, v ktorej však nakoniec kandidátom nebol. Až 29. júna 2022 potvrdil, že sa bude uchádzať o kandidatúru v prezidentskej voľbe v roku 2023. Uviedol tiež, že začal so zberom podpisov občanov. Kampaň financoval z darov podporovateľov. Podľa prieskumu z augusta 2022 mal Pavel šancu v prvom kole prezidentských volieb získať 22 % hlasov a postúpiť do druhého kola, v ktorom by porazil pomerom hlasov 58 %: 42 % bývalého premiéra Andreja Babiša.[19]

Svoju kandidatúru na prezidenta oficiálne oznámil dňa 6. septembra 2022, kedy predstavil svoje volebné heslo „Vraťme Česku řád a klid“ a víziu stať sa nezávislým prezidentom.[20] Podporu mu vyslovila, spoločne s ďalšími dvoma kandidátmi, koalícia SPOLU; členovia Českej pirátskej strany v ankete týkajúcej sa voľby prezidenta najčastejšie hlasovali za Petra Pavla a ďalších dvoch kandidátov.

Medzi podporovateľmi Petra Pavla boli počas kampane napríklad herec a scenárista Zdeněk Svěrák, bývalý predseda Akadémie vied a 1. podpredseda Senátu Jiří Drahoš, režisér Jan Hřebejk, zakladateľ organizácie Človek v núdzi a študentský vodca z roku 1989 Šimon Pánek riaditeľ Knižnice Václava Havla a exdiplomat Michael Žantovský, tenistka Lucia Šafářová, kňaz Václav Malý, kňaz a filozof Tomáš Halík, spevák Jaroslav Hutka, bývalý minister zahraničia Karel Schwarzenberg či mnoho podnikateľov a politikov.[21] So ziskom 1 975 056 hlasov (35,40 %) vyhral 1. kolo prezidentských volieb s náskokom približne 0,4 percentuálneho bodu (22 843 voličských hlasov) pred kandidátom hnutia ANO 2011 Andrejom Babišom. Obaja tak postúpili do 2. kola, v ktorom zvíťazil Pavel s 3 358 926 hlasov (58,32 %) a stal sa tak zvoleným prezidentom Českej republiky. Porazený kandidát Babiš získal 2 400 271 hlasov (41,67 %).[22] Ihneď po zvolení začal Petr Pavel aktívne pracovať, usporiadal rad rokovaní s českými politikmi, telefonoval so zahraničnými štátnikmi, napríklad s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským či s prezidentkou Taiwanu Cchaj Jing-wen. Odcestoval aj na návštevu krajov, kde vo voľbách nezvíťazil a zúčastnil sa Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.[23][24]

Inaugurácia Petra Pavla za prezidenta Českej republiky sa konala 9. marca 2023 na Pražskom hrade, kedy sa stal v poradí 4. prezidentom Českej republiky.[25]

Galéria upraviť

  •  
    Predseda amerického Zboru náčelníkov Joseph F. Dunford vyznamenáva Petra Pavla, rok 2018
  •  
    Petr Pavel s vtedajším belgickým premiérom Charlesom Michelom na Konferencii o medzinárodnej bezpečnosti v Halifaxe, november 2015
  •  
    Peter Pavel počas zhromaždenia na podporu Ukrajiny v Brne, marec 2022
  •  
    Petr Pavel s vicepremiérom a ministrom pre regionálny rozvoj a digitalizáciu Ivanom Bartošom (Piráti) na prvom povolebnom stretnutí

Referencie upraviť

  1. ↑ a b Generálporučík Pavel má nahradit Picka v čele armády [online]. Česká televize, 18.05.2012. Dostupné online.
  2. ↑ ČÁSENSKÝ, Robert. Generál Pavel: Jsme odvážnější, než si myslíme - Reportermagazin.cz. Reporter magazín, 2014-12-07. Dostupné online [cit. 2018-11-30]. (po česky)
  3. ↑ Prezident jmenoval Pavla náčelníkem armádního generálního štábu [online]. ČTK, 29.06.2012. Dostupné online.
  4. ↑ Generál Petr Pavel se stává druhým nejdůležitějším mužem NATO [online]. iROZHLAS, [cit. 2023-01-29]. Dostupné online. (po česky)
  5. ↑ Summit NATO 2014 - Newport, Wales | Ministerstvo obrany [online]. mocr.army.cz, [cit. 2023-01-29]. Dostupné online.
  6. ↑ NATO. General Petr Pavel ends his tenure as Chairman of the NATO Military Committee [online]. NATO, [cit. 2023-01-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ Petr nebo Pavel? Generál, kacíř, bojovník i sexsymbol odchází do civilu [online]. iDNES.cz, 2018-11-30, [cit. 2023-01-29]. Dostupné online. (po česky)
  8. ↑ Pavel: Ruská kampaň v ČR vytváří dojem, že Rusko není hrozba. Je ale nebezpečnější než Islámský stát | Aktuálně.cz [online]. Aktuálně.cz - Víte, co se právě děje, 2016-10-25, [cit. 2023-01-29]. Dostupné online. (po česky)
  9. ↑ 26. březen 2018 - Reportéři ČT | Česká televize [online]. [Cit. 2023-01-29]. Dostupné online. (po česky)
  10. ↑ Do čela armády míří respektovaný generál Petr Pavel [online]. iDNES, 18.05.2012. Dostupné online.
  11. ↑ Prezident jmenoval nové generály [online]. Armáda Českej republiky. Dostupné online.
  12. ↑ Prezident jmenoval generály AČR [online]. hrad.cz, 2014-05-08, [cit. 2014-05-08]. Dostupné online.
  13. ↑ a b c d e armádní generál Ing. Petr PAVEL, M. A. [online]. [Cit. 2021-04-21]. Dostupné online. Archivované 2021-04-21 z originálu.
  14. ↑ NATO. General Petr Pavel, Chairman of the Military Committee [online]. NATO, [cit. 2023-03-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. ↑ name="NATO"
  16. ↑ https://mocr.army.cz/scripts/detail.php?id=202532&tmplid=527
  17. ↑ Général Petr Pavel, Officier de la Légion d’honneur [online]. La France en République tchèque, [cit. 2023-03-26]. Dostupné online. (po francúzsky)
  18. ↑ Министерство на отбраната на Република България [online]. mod.bg, [cit. 2023-03-26]. Dostupné online. Archivované 2022-09-20 z originálu.
  19. ↑ Median: Prezidentskou volbu by v prvním kole vyhrál Babiš, ve druhém Pavel. Podpora vzrostla Nerudové [online]. iROZHLAS, [cit. 2023-01-29]. Dostupné online. (po česky)
  20. ↑ ČTK. Pavel potvrdil kandidaturu na prezidenta. Zahájil kampaň a představil heslo. Deník.cz, 2022-09-06. Dostupné online [cit. 2023-01-29]. (po česky)
  21. ↑ Celebrity jako lákadlo na voliče. Podívejte se, kdo koho podporuje - Seznam Zprávy [online]. www.seznamzpravy.cz, [cit. 2023-02-19]. Dostupné online.
  22. ↑ Volby prezidenta 2023 | Výsledky 2. kola voleb online [online]. www.seznamzpravy.cz, [cit. 2023-01-29]. Dostupné online.
  23. ↑ PALATA, Luboš. Česko v čele Evropy. Pavlův telefonát na Tchaj-wan se stal evropským tématem. Deník.cz, 2023-02-01. Dostupné online [cit. 2023-02-19]. (po česky)
  24. ↑ Petr Pavel se v Mnichově sešel s Macronem, řešili záruky pro Ukrajinu [online]. iDNES.cz, 2023-02-17, [cit. 2023-02-19]. Dostupné online. (po česky)
  25. ↑ SITA. Petr Pavel zložil sľub a stal sa novým českým prezidentom. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-03-09. Dostupné online [cit. 2023-03-09]. ISSN 1336-197X.

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Petr Pavel

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Petr Pavel na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Petr_Pavel&oldid=7762443“