Pierre Auguste Renoir
Pierre Auguste Renoir (* 25. február 1841, Limoges, Francúzsko – † 3. december 1919, Cagnes-sur-Mer) bol francúzsky maliar, popredný predstaviteľ impresionizmu. Počas takmer šesťdesiat rokov svojej tvorby dokončil okolo šesťtisíc obrazov. Pred Pablom Picassom je to najrozsiahlejšie životné dielo maliara. Spolu s Monetom, Sisleym a Cézannom je zakladateľom impresionizmu.
| Pierre Auguste Renoir | |
 francúzsky maliar | |
| Narodenie | 25. február 1841 Limoges, Francúzsko |
|---|---|
| Úmrtie | 3. december 1919 (78 rokov) Cagnes-sur-Mer, Francúzsko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Pierre Auguste Renoir |
Mladosť a impresionizmus upraviť
Narodil sa v robotníckej rodine, jeho otec bol krajčír. Renoir strávil detstvo v susedstve Louvru a rodičia od malička podporovali jeho vášeň pre maľovanie. V trinástich rokoch sa začal učiť za dekoratéra porcelánu. Tu sa jeho talent prejavil a začal pracovať na maľbách čínskeho porcelánu a zároveň vytváral vlastné motívy. Pracoval veľmi rýchlo a keďže bol platený od množstva, zarobil veľa peňazí.[1]. Cez obedňajšie prestávky chodil do Louvru a maľoval sochy alebo obrazy známych majstrov. Keď zaviedli mechanické zdobenie porcelánu, Renoir musel hľadať prácu inde. Stal sa maliarom závesov s rôznymi náboženskými motívmi, vejárov a nástenných dekorácií.
Od roku 1862 začal študovať na umeleckej škole École des Beaux Arts v Paríži a zapísal sa do ateliéru Charlesa Gleyrea. V ateliéri sa zoznámil s ďalšími budúcimi maliarmi: Claudom Monetom, Frédéricom Bazillom a Alfredom Sisleym. Pre mladých impresionistov prestala mať idealizovaná antika akýkoľvek význam. Odmietali pompézne umenie, ktoré bolo vtedy uprednostňované a aké sa mohlo vystavovať na Salóne - slávnej parížskej výstave. Ak však chceli svoje obrazy predávať, museli sa tam objaviť.
V roku 1865 Renoir vystavil svoje diela na Salóne, ale ďalší rok ho odmietli. Rovnaká situácia nastala aj v roku 1867. Počas zimy v roku 1867 býval v ateliéri priateľa Bazilla a u ďalších priateľov, ktorých portrétoval na obrazoch, napr. Bazille pred maliarskym stojanom, "Lise so slnečníkom", "Manželia Sisleyovci". V roku 1868 porota Salónu kvalifikovala na výstavu Renoirov obraz Lise so slnečníkom. Renoir v tomto období trávi veľa času v Bougival. Spolu s Monetom navštevovali reštauráciu "La Grenouilliere" a spoločne sa tam snažili zachytiť atmosféru a odraz svetla do svojich obrazov. V roku 1870 opäť vystavuje na Salóne, ale iba z komerčných dôvodov: "V Paríži sa nájde sotva pätnásť skutočných milovníkov umenia, schopných zaujímať sa o maliara, ktorý chýbal na Salóne."[2]
V auguste 1870 vypukla prusko-francúzska vojna a Renoir musel nastúpiť do armády. Na front sa však našťastie nedostal. Z vojny sa vrátil do Paríža roku 1871 a opäť sa vrátil k maľovaniu. V tomto období maľoval hlavne rušné promenády. Často sa stretával s Monetom, Sisleym a tiež s Pisarrom a Monetom, aby spoločne maľovali v plenéri. Založili Société d´artistes - združenie, ktoré v roku 1874 usporiadalo prvú výstavu impresionistov. Kritika ich obrazy zmietla a tak výstava skončila katastrofálne. Société d´artistes sa rozpadlo. Napriek tomu sa začalo o ich obrazy zaujímať niekoľko zberateľov obrazov.
V roku 1879 sa oženil s Aline Victorine Charigotovou a sústredil svoju maľbu na témy obyčajného ľudského života. Manželia Charpentierovci - známi literárni vydavatelia, podporili Renoira v jeho ďalšej tvorbe a predstavili ho významným ľuďom, ktorí si u neho objednali portréty. Z tohoto obdobia pochádzajú jeho známe obrazy ako "Moulin de la Gallette", "Hojdačka", "Raňajky", "Veslári z Chatou" a "Raňajky veslárov". Konečne v roku 1879 prišiel pre Renoira úspech na Salóne - vystavoval obraz Pani Charpentierová s deťmi. Porota ho prijala a Renoirovo meno začalo priťahovať na Salón významných klientov.
V roku 1881 odcestoval do Alžírska a neskôr do Španielska. V Madride sústredil svoj záujem na diela Diega Velázquezea. Následne sa vydal do Talianska, preskúmať detaily Tizianových majstrovských diel a Rafaelových malieb v Ríme. Po príchode na Sicíliu sa stretol s Richardom Wagnerom, ktorému počas 35 minút namaľoval portrét.
Po návrate z Alžírska, Španielska a Talianska sa Renoir dostal do umeleckej krízy, spôsobenej dojmami z ciest, pri ktorých hľadal nový štýl a inšpiráciu. Nasledoval dielo Augusta Dominiqua Ingresa a vytvoril tak obrazy "Dáždniky" a "Veľké kúpajúce sa ženy". Obidva obrazy vznikli z niekoľkých náčrtov, za chvíľku.
Nasledujúcich desať rokov vyvíjal svoju maľbu k svojmu obrazu, napriek tomu, že bol postihnutý silným reumatizmom. Naďalej maľoval prírodu a venoval sa hlavne krajinomaľbe. V roku 1883 odcestoval na jeden mesiac do Guersney, kde namaľoval 15 obrazov, medzi inými "Moulin Huet", "Zátoka v Saint Martin", "Guersney". Premenlivá príroda, zátoky okolo útesov, lesy, pláže, hory sa stali vďačnými témami jeho obrazov. Okrem toho naďalej portrétoval nielen svoju rodinu ("Dievčatá pri klavíri" 1892), ale aj nahé ženy ( "Akt ožiarený slnkom" 1890).
S postupom reumatizmu, začal byť odkázaný na invalidný vozík a neskôr už nebol schopný maľovať na klasické plátna. V neskoršej fáze života sa zaoberal sochárstvom, ale kvôli chorobe svoje návrhy nikdy osobne nerealizoval. Jedinou sochou, ktorú vytvoril vlastnoručne, je busta jeho najmladšieho syna (1908).
Na sklonku života v roku 1919 naposledy navštívil Louvre, aby videl visieť svoje diela vedľa starých majstrov.
Svetoznámy a všeobecne uznávaný umelec Pierre Auguste Renoir zomrel 3.decembra v dedinke Cagnes Sur Mer.
Cestovateľ upraviť
Renoira pozývali bohatí ľudia, aby maľoval ich portréty, a tak umelec cestoval. V Normandii namaľoval portrét rodiny diplomata Paula Bérarda, v roku 1881 odcestoval do Alžírska, krajiny, ktorá bola spájaná s Delacroixom. Neskôr odišiel do Madridu a Talianska, aby spoznal diela starých majstrov ako Velázquez, Tiziano Vecelli a Raffael. Na spiatočnej ceste sa zastavil u Paula Cézanna v južnom Francúzsku. Tam v roku 1882 ochorel na zápal pľúc a na radu lekára sa vrátil do Alžírska. V nasledujúcom roku odišiel na normandské pobrežie a potom spolu s Monetom na Azúrové pobrežie. Všetky tieto cesty ho obohatili o skúsenosti, ktoré sa prejavili v štýle maľovania a tiež na jeho obrazoch.
Zrelé roky a staroba upraviť
Renoir bohatší o zážitky z ciest začal maľovať postavy umiestnené na svetlejšom pozadí s výraznými kontúrami, obrazy, ktoré pripomínali talianske fresky. V roku 1876 Renoir namaľoval svoj slávny obraz Tanec v Moulin de la Galette, na ktorom mu pózovali jeho priatelia, zamiešaní vo veselo sa baviacom dave. Postavy na obraze sú zaliate slnečným svetlom, ktoré sa odráža na ľuďoch, ich šatách, na všetkých predmetoch naokolo. Zdá sa, akoby sa osoby na obraze v hre svetiel chveli. Osoby v popredí sú namaľované výrazne, kým postavy v zadnej časti obrazu sa rozplývajú.
Ďalší veľký úspech prišiel v roku 1881 po namaľovaní obrazu Raňajky veslárov. Aj na tomto obraze mu pózovali jeho priatelia. Scéna na obraze ožíva vďaka pohľadom, ktoré sa križujú pod plátenou strechou na terase rovnomennej reštaurácie. Raňajky veslárov sa objavili aj na VII. Výstave impresionistov.
V tomto období vznikol aj obraz Dve kúpajúce sa ženy a v roku 1887 ho vystavil na Salóne. Renoir sa 14. apríla 1890 oženil s Aline Charigotovou, s ktorou mal troch synov. Jeden z nich Jean Renoir sa stal veľmi známym a úspešným francúzskym režisérom.
V roku 1892 kúpila Akadémia krásnych umení jeho obraz Dievčatá pri klavíri. Pre umelca bolo veľkým vyznamenaním, že ešte za jeho života bol obraz kúpený štátom a vystavený v múzeu. V roku 1919 dostal Renoir vyznamenanie Čestnej légie. Posledných desať rokov života trpel Renoir silnou reumou a čiastočnou paralýzou tváre. Aj chodenie mu robilo veľké problémy, preto maľoval už iba posediačky v záhrade svojho domu. Lekári mu odporučili miernu klímu a tak sa v roku 1907 presťahoval do Cagnes-sur-Mer, neďaleko Nice. Posledné roky jeho života plynuli v znamení smrti: v roku 1915 mu zomrela žena, dvaja synovia boli vážne zranení v 1. svetovej vojne. Neprestal však naďalej maľovať. Napokon 3. decembra 1919 zomrel.
Diela upraviť
- 1866 - Hostinec u matky Anthony; (Le Cabaret de la mère Anthony)
- 1867- Líza so slnečníkom; (Lise, La Femme à l´ombrelle)
- 1867 - Diana; (Diane chasseresse)
- 1869 - La Grenouillère
- 1870 - Prechádzka; (La Promenade)
- 1870 - Odaliska (Alžírčanka); (Odalisque, Femme d´Alger)
- 1873 - Lúčna cesta; (Chemin montant dans les hautes herbes)
- 1874 - Lóža; (La Loge)
- 1875 - Ženský akt v slnečnom svetle; (Etude ou Torse: effet de soleil)
- 1876 - Hojdačka; (La Balançoire)
- 1876 - Tanec v Moulin de la Galette; (Le Moulin de la Galette)
- 1878 - Pani Charpentierová s deťmi; (Madame Georges Charpentier et ses enfants)
- 1881 - Raňajky veslárov; (Le Déjeuner des Canotiers)
- 1881 - Dve dievčatá v čiernom; (Deux Jeunes Filles en noir)
- 1883 - Dáždniky; (Les Parapluies)
- 1883 - Tanec v Bougival; séria obrazov tancujúcich dvojíc (La Danse à Bougival), (La Danse à la campagne), (La Danse à la ville)
- 1887 - Veľké kúpanie; (Les Grandes Baigneuses)
- 1892 - Dievčatá pri klavíri; (Jeunes Filles au piano)
Referencie upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pierre Auguste Renoir
Zdroj upraviť
- Peter H. Feist: Renoir. Praha: Slovart, 2001. ISBN 3-8228-1008-8
- Největší malíři; život, inspirace a dílo: Auguste Renoir, časopis, Praha: Eaglemoss International, 2000.