Pinaki
Pinaki je malý atol vo východnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Od Tahiti je vzdialený 1 115 km. Najbližším susedom je atol Nukutavake, ležiaci približne 15 km na severozápad. Útes má takmer kruhový tvar 2x2 km, samotná suchá časť atolu nad vodou s pobrežím je ovoidného tvaru, na dĺžku meria približne 2 km a na šírku asi 1,6 km. Atol má jediný úzky a nesplavný prietok na západnej strane, kadiaľ sa čerstvá oceánska voda dostáva do veľmi plytkej lagúny.
| Pinaki (Te Kiekie) | |
| atol | |
 Snímka atolu od NASA
| |
| Štát |  Francúzsko
|
|---|---|
| Zámorská korporácia |  Francúzska Polynézia
|
| Región | Tuamotu |
| Súradnice | 19°23′41″J 138°40′34″Z / 19,394797°J 138,676128°Z |
| Najvyšší bod | |
| - výška | 2 m n. m. |
| Dĺžka | 2 km |
| Šírka | 2 km |
| Rozloha | 3,5 km² (350 ha) |
| - súše | 1,4 km² (140 ha) |
| Obyvateľstvo | neobývaný |
| Pre verejnosť | prístupný |
| Prístup | iba loďou |
| Objaviteľ | Samuel Wallis |
| - dátum | 6. jún 1767 |
| Lagúna | polouzatvorená |
| Vstup do lagúny | nesplavný |
  Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |
 mapa atolu
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
História upraviť
Na ostrove sa našli početné archeologické pozostatky činnosti domorodcov, ktoré patria do kultúrnej a jazykovej oblasti Maragai (čo zahŕňa aj atoly Vahitahi, Vairaatea, Nukutavake a Akiaki)[1].
Atol objavil anglický moreplavec Samuel Wallis 6. júna 1767. Nazval ho „Whitsunday“. Neskôr v roku 1826 k atolu dorazil aj Frederick Beechey, ktorý ho našiel neobývaný, ale s niekoľkými chatrčami a dokonca aj rezervoárom na pitnú vodu, vytesanom do koralovej skaly. Tie sú tam dodnes a slúžia obyvateľom blízkeho ostrova Nukutavake pri zbere kopry a perál.
V roku 1899 a 1900 na atol dorazili zoológovia Henry Clifford Fassett a Charles Haskins Townsend, ktorí spravili aj prvé fotografie atolu, dodnes dochované v Smithsonovom inštitúte v Spojených štátoch.
Administratívne začlenenie upraviť
Ostrov patrí do skupiny Nukutavake, ktorá zahŕňa ešte atoly Vahitahi, Akiaki, Nukutavake a Vairaatea.
Referencie upraviť
- ↑ Archéologie et traditions oralesdes atolls de Nukutavake, Vaira’atea et Pinaki par Tamara Maric, publication de la Direction de l'Environnement, 2010, p. 3.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pinaki
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pinaki na anglickej Wikipédii.