Planetárna obrana
O iných významoch výrazu planetárna obrana pozri Mimozemská invázia. O planetárnej ochrane ako ochrane pred kontamináciou mikroorganizmami pozri planetárna ochrana.Planetárna obrana[1] (angl. planetary defense), nazývaná i ochrana pred dopadom asteroidov (angl. asteroid impact avoidance)[2], sa zaoberá vyhľadávaním a identifikáciou nebezpečných objektov, od veľkosti väčších meteoritov až po planétky, ktoré by mohli naraziť do Zeme. Tiež skúma a testuje možnosti ich odklonenia z kolíznej dráhy so Zemou, alebo ich včasnú bezpečnú deštrukciu ešte pred vstupom do atmosféry, vyhodnocuje riziká neodvrátiteľných dopadov a navrhuje postupy v prípade krízovej udalosti, vrátane medzinárodnej spolupráce.[1] Súvisí s protimeteorickou ochranou Zeme[3] (rus. противометеоритная защита)[4].
Menej nebezpečné dopady, ako napríklad pád meteoritu v Čeľabinsku v roku 2013, sa vyskytujú šatisticky raz za 60 rokov. Výbuch meteoritu vtedy, zranil vyše 1500 ľudí a poškodil viac ako 7 000 budov.[2] Dopady s väčšími následkami (vyhynutie dinosaurov) sa vyskytuje raz za milióny rokov.
Na národnej úrovni v planetárnej obrane dominujú Spojené Štáty – Planetary Defense Coordination Office (PDCO). Význam PDCO potvrdzuje aj každoročne zvyšovaný rozpočet. Na medzinárodnej pôde planetárnu obranu rieši OSN (UNOOSA).[1][2]
Dopad astronomického telesa upraviť
Výskyt nebezpečných telies upraviť
V roku 2016 bolo známych 717 768 asteroidov s presne určenou dráhou. Z toho je 15 098 NEO (blízko-zemských objektov), čo sú 3 % z odhadovaného počtu.[5] Pravdepodobnosť zrážky so Zemou je tým menšia, čím je vesmírny objekt väčší, a tým nebezpečnejšia, čím je rýchlejší.
Dôsledky impaktu upraviť
Mikrometoeoroidy a malé meteoroidy, hoci dopadajú na Zem nepretržite, nepredstavujú vážnejšie riziko pre život na Zemi najmä vďaka ochrane atmosférou, kde pri prelete zhoria a na Zem dopadne len prach, alebo menšie kúsky. Väčšie telesá 4 m – 85 m obykle vybuchnú ešte pred dopadom na Zemský povrch. Ničivé následky väčšieho rozsahu môžme očakávať asi od veľkosti 20 m – 50 m. Napríklad Čeľabinský meteorit v roku 2013 mal odhadovanú veľkosť 15 – 17 m a pravdepodobnosť výskytu raz za 60 rokov. Telesá nad 85 m dopadajú na povrch Zeme a dôsledky môžu už mať globálny charakter.[6] Pád meteoritu s veľkosťou nad 50 m môžme očakávať raz za 1000 rokov.
Techniky zabránenia dopadu upraviť
Medzi hlavné návrhy riešenia zabránenia zrážky telesa so Zemou patrí:
- Zmena dráhy telesa
- nárazom, t. j. zmena hybnosti
- gravitačným ťahačom
- raketovými motormi
- ožarovaním povrchu
- zmenou albeda telesa
- Zničenie telesa
- rozdrvenie (len pre menšie telesá)
- rozdrvenie nárazom
- rozdrvenie výbuchom[7]
- odparenie laserom
- rozdrvenie (len pre menšie telesá)
Súčasné projekty upraviť
Pozorovania upraviť
V súčasnosti sa vynakladá úsilie na zmapovanie a vyhodnotenie potencionálne nebezpečných blízko-Zemských objektov, angl. (near-Earth object, NEO)[8]. NASA má za cieľ objaviť 90 % NEO väčších ako 140 m do roku 2020.[5]
Technologické demonštrátory a testy upraviť
- Projekt DART (Double Asteroid Redirection Test) je skúšobná misia NASA, prebiehajúca od roku 2021, ktorej hlavným cieľom je dopad sondy na povrch mesiaca Dimorfos binárnej planétky 65803 Didymos s dôsledkom zmeny jeho obežnej dráhy. Planétka Didymos nie je pre Zem nebezpečná.
- Projekt AIDA je zrušená misia ESA, ktorá mala byť podpornou k projektu DART.
- Projekt HERA plánovaná misia ESA na odklonenie 50 m meteoritu.[3]
Štúdie realizovateľnosti upraviť
Použitie jadrovej hlavice upraviť
NASA vykonala štúdiu realizovateľnosti s posúdením dopadov na ochranu Zeme, pri odklonení asteroidu pomocou termonukleárnej hlavice B83, o sile 1,2 Mt TNT. Plánovaný šesť-násobný zásah v hodinových rozostupoch mal vytvoriť na povrchu asteroidu oblak plazmy, ktorá ako raketový motor spomalí asteroid a vychýli ho z jeho dráhy. Vzhľadom na malý účinok sa predpokaldá potreba zasiahnuť asteroid o veľkosti do 500 m najmenej dva roky pred kolíziou so Zemou.[9]
Sci-fi upraviť
Téma protimeteorickej ochrany Zeme, s použitím atómovej bomby, bola spracovaná napríklad vo filme Armageddon (1998).
Referencie upraviť
- ↑ a b c Slovenská spoločnosť pre vesmírnu politiku [online]. vesmirnapolitika.sk, 2019-01-10, rev. 2019-04-05, [cit. 2021-03-22]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ a b c Ochrana našej planéty pred dopadom asteroidov san. Šéf NASA: Nebezpečné asteroidy blízko Zeme nie sú také zriedkavé, ako si myslíte. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia). Dostupné online [cit. 2021-03-22]. ISSN 1336-1996.
- ↑ a b ESA - projekt HERA, TASR. ESA chce chrániť Zem pred meteoritmi. Zakladá vyše 100-miliónový projekt [online]. fontech.startitup.sk, 2020-09-16, [cit. 2021-03-23]. Dostupné online.
- ↑ Učebný program fyziky vysokých energií - protimeteorická ochrana Zeme,Кафедра «Физика высокотемпературных процессов». РАБОЧАЯ УЧЕБНАЯ ПРОГРАММА-Физика высоких плотностей энергии [online]. МИНИСТЕРСТВО НАУКИ И ОБРАЗОВАНИЯ РОССИЙСКОЙ ФЕДЕРАЦИИ, [cit. 2021-03-26]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ a b Do hľadania asteroidov majú teraz možnosť zapojiť sa aj študenti zo Slovenska [online]. planetaria.sk, [cit. 2021-03-23]. Dostupné online.
- ↑ Výpočet dôsledku dopadu meteoritu Earth Impact Effects Program [online]. impact.ese.ic.ac.uk, [cit. 2021-03-24]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ DUDLÁK SIDOROVÁ, Lenka. PODCAST: Ako vznikla slnečná sústava a koľko stojí meteorit? [online]. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, 2020-07-15, [cit. 2021-03-24]. Dostupné online.
- ↑ NASA, centrum štúdií NEO, Center for NEO Studies [online]. cneos.jpl.nasa.gov, [cit. 2021-03-23]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ NASA plánuje zostreliť asteoid, COPPINGER, Rob. NASA plans 'Armageddon' spacecraft to blast asteroid [online]. flightglobal.com, 2007-08-03, [cit. 2021-05-06]. Dostupné online. (po anglicky)
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Planetárna obrana
Externé odkazy upraviť
- NASA, obrana planéty Archivované 2018-08-10 na Wayback Machine (po anglicky)