Plesiosaurus (lat. Plesiosaurus) je vyhynutý rod dlhokrkého morského plaza a jeden z najstarších zástupcov skupiny Plesiosauria. Žil v plytkých moriach dnešnej Európy v období spodnej jury. Aj napriek mýtom dnešnej doby, ako napríklad Loch Nesská príšera, tento druh je vyhynutý. Plesiosaurus bol veľký morský plaz, dorastajúci 2 až 4 metrovej dĺžky. Vyznačuje sa úzkou hlavou, pomerne dlhým a štíhlym krkom, širokým telom (podobným korytnačke), štyrmi veľkými predĺženými plutvami (na koncoch zaoblenými) a krátkym chvostom.

Plesiosaurus
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
P. dolichodeirus
Conybeare, 1821
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Opis upraviť

Lebka a chrup upraviť

 
Zrekonštruovaná kostra

V porovnaní s inými druhmi Plesiosaura, tento mal malú hlavu. Jeho lebka bola viac užšia ako dlhšia, pričom svoju najväčšiu dĺžku dosahovala až za očami. Vonkajšie nosné dierky prekrývali menšie vnútorné, no neboli umiestnené na špičke nosa ale bližšie k očiam. Na rozdiel od nozdier Rhomaleosaura, nozdry Plesiosaura neboli vyvinuté na čuch pod vodou. Desiatky zubov mal relatívne ostré a mierne zahnuté. Na tele disponoval veslovitými plutvami (na koncoch zaoblené), ktorými podobne ako dnes vtáky pohyboval sem a tam. Predné a zadné prsty tvorilo 10 kostí (normálne ich zvyklo byť 5 alebo menej). Silné brušné rebrá Plesiosaura svedčia o tom, že tak ako dnešné tulene žil aj Plesiosaurus na súši, kde zrejme kládol vajcia.

Objav upraviť

 
Nákres takmer kompletnej kostry druhu P. dolichodeirus nájdenej Anningovou v roku 1823

Prvé fosílie plesiosaura objavila anglická zberateľka fosílií Mary Anningová v dvadsiatych rokoch 19. storočia pri Lyme Regis. Fosílie boli veľmi dobre zachované a výnimočne kompletné. Typový druh P. dolichodeirus opísal William Conybeare v roku 1821.

Použitá literatúra upraviť