Poľské kráľovstvo (1025 – 1385)

Poľské kráľovstvo
Królestwo Polskie (poľ.)
Regnum Poloniae (lat.)
 Civitas Schinesghe
 Nitrianske kniežatstvo
1025 – 1385 Poľské kráľovstvo (1385 – 1569) 
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Geografia
Mapa štátu
Mapa strednej Európy okolo roku 1190; Poľsko žltou
Obyvateľstvo
Štátny útvar
Vznik
korunovácia Boleslava I. (18. apríl 1025)
Zánik
krewská únia (14. august 1385)
Predchádzajúce štáty:
Civitas Schinesghe Civitas Schinesghe
Nitrianske kniežatstvo Nitrianske kniežatstvo
Nástupnícke štáty:
Poľské kráľovstvo (1385 – 1569) Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)

Poľské kráľovstvo (poľ. Królestwo Polskie, lat. Regnum Poloniae) bol poľský štát od korunovácie Boleslava I. Chrabrého v roku 1025 až do uzavretia krewskej únie, ktorá spojila Poľsko s Litvou a na poľský trón nastúpil rod Jagelovcov (1385).

Počiatky kráľovstva upraviť

 
Mapa Poľska za vlády Meška I. (960-992).
 
Najväčší územný rozsah Poľska v rokoch 1002 - 1005 (prekonal ho až rozsah poľsko-litovskej únie).

Základ pre ďalší vývoj poľského štátu položili Piastovci. Prijatie kresťanstva kniežaťom Meškom I. (966) vydláždilo pre Poľsko cestu stať sa ďalším kráľovstvom v rodine európskych kresťanských kráľovstiev. Poľsko prijalo kresťanstvo priamo z Ríma, Mešek sa tak chcel vyhnúť prijatiu kresťanstva od Nemcov a následnej anexii Rímsko-nemeckou ríšou, v ktorej vtedy vládol Otto I..[1] Tak sa položil základ prepojenia poľskej identity s rímskym katolicizmom, ktoré bolo v poľských dejinách dominantné.[1] V roku 1000 počas hnezdnianskeho zjazdu bol poľský štát uznaný Svätou ríšou rímskou a pápežom. V roku 1025 bol knieža Boleslav I. Chrabrý korunovaný za poľského kráľa, čím sa z Poľska stalo kráľovstvo. Napriek tomu aj dlho potom vládli Poľsku kniežatá a nie králi.

Obdobie rozdrobenia upraviť

 
Organizácia cirkvi v Poľsku, 12.-13. storočie.

Knieža Boleslav III. Krivoústy, ktorý vládol v rokoch 1102 až 1138, sa pokúsil ukončiť opakujúce sa spory tak, že vládu nad Poľskom upravil na právnom základe. Vo svojom testamente rozdelil krajinu na päť vojvodstiev, ktoré pridelil svojim štyrom synom (štyri vojvodstvá ďalej pripadli ich potomkom, kým seniorská časť patrila najstaršiemu z dynastie).

Aby zachoval určitú jednotu, najstarší člen dynastie mal byť veľkovojvodom a bol nadriadený ostatným vojvodom. Veľkovojvoda okrem svojho vojvodstva vládol aj piatej časti, nedeliteľnému jadru, ktorá sa tiahla v severojužnom smere stredom Poľska a jej hlavným mestom bol Krakov.

Avšak ani toto usporiadanie dlho nevydržalo, vojvodovia sa snažili získať titul veľkovojvodu, a opatrenie, ktoré malo zjednotiť Poľsko ho ešte viac rozdrobilo. Poľsko sa dostalo pod vplyv influence of the přemyslovských kráľov Čiech, ktorí ale vymreli skôr ako dokázali Poľsku získať stabilné postavenie.

V 11. a 12. storočí Poľsko stratilo svoje postavenie v dovtedy komplexnom trojuholníku vzťahov s Rímsko-nemeckou ríšou na západe a Českým kráľovstvom na juhu.[1] V 13. storočí sa objavili noví nepriatelia - invázia Mongolov v roku 1241, ktorá znamenala devastáciu krajiny, pričom Mongoli ešte ďalších 50 rokov podnikali nájazdy do Poľska z juhovýchodu.[1] Medzitým sa objavil ešte nebezpečnejší nepriateľ, keď v roku 1226 Poliaci pozvali nemeckých rytierov, aby im pomohli pokoriť pohanské baltské kmene.[1] Po dovŕšení svojej úlohy sa rytieri usadili na baltskom pobreží a začali ohrozovať samotné Poľsko, na ktorého úkor chceli rozšíriť svoje dŕžavy.[1]

Až nástup piastovského kniežaťa Vladislava I. Lokietka ukončil boje medzi poľskou šľachtou. Podarilo sa mu zjednotiť poľské celky a v roku 1320 bol korunovaný za kráľa. Jeho syn Kazimír III. Veľký konsolidoval Poľsko a zasahoval aj do zahraničných záležitostí.

Dynastická zmena a únia s Litvou upraviť

Kazimír bol posledný mužský príslušník piastovskej dynastie a po ňom na trón nastúpil jeho synovec Ľudovíta I. z dynastie Anjouovcov. Rozmach kráľovstva pokračoval aj za Ľudovíta, počas poľsko-uhorskej únie.

Keďže Ľudovít nemal syna, jeho dcéra Hedviga/Jadwiga z Anjou sa stala poľským kráľom.

Podľa podmienok krewskej únie sa vydala za Jagiełła, litovského veľkokniežaťa, ktorý prijal kresťanstvo a vládol spolu s ňou. Týmto sobášom sa vytvorila medzi Poľskom a Litvom dynastická únia, ale aj zväzok na nasledujúce štyri storočia. Ovocie únie sa ukázalo už zanedlho, keď v bitke pri Grunwalde (1410) spojené poľsko-litovské sily porazili rád nemeckých rytierov.

Referencie upraviť

  1. a b c d e f Poland - The Historical Setting: 1. EARLY HISTORY UNTIL 1385 [online]. University at Buffalo, [cit. 2013-07-13]. Dostupné online. Archivované 2013-09-24 z originálu. (po anglicky)

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť