Pohlavná bunka alebo gaméta je osobitná bunka, z ktorej sa začne vyvíjať nové indivíduum. Spravidla, ale nie vždy sa tak deje spojením s inou pohlavnou bunkou (oplodnení). Pohlavné bunky sa delia na samčie (mužské) pohlavné bunky a samičie (ženské) pohlavné bunky.

Ľudská spermia prenikajúca do ľudského vajíčka. Veľkosť spermií je približne 100 000-krát menšia ako veľkosť ľudského vajíčka.

Medzi samčími a samičími pohlavnými bunkami nemusí byť čo do veľkosti a tvaru takmer nijaký rozdiel - vtedy hovoríme o izogamii (izogamiu pozorujeme napr. pri zástupcoch rodu Chlamydomonas). Pokiaľ sa samčie a samičie bunky od seba veľkosťou a tvarom odlišujú, hovoríme o anizogamii. Pri anizogamii je samičia pohlavná bunka väčšia a spravidla nepohyblivá (vajcová bunka), samčia je naopak menšia a schopná pohybu (sprematocyt, spermatozoid alebo spermia). V živej hmote pohlavnej bunky je koncentrovaný dedičný základ budúceho indivídua. Jadrová hmota pohlavnej bunky je zväčša redukovaná na polovicu redukčným delením (meiózou). Obsahuje preto polovičný (haploidný) počet chromozómov.

Pohlavné bunky mnohobunkových organizmov vznikajú a dozrievajú v orgánoch na to prispôsobených. U rastlín a húb sú to gametangiá, u živočíchov pohlavné žľazy - gonády. Len najprimitívnejšie skupiny živočíchov (hubky - Porifera) sú schopné tvoriť pohlavné bunky bez špecializovnaých orgánov. Vývoj pohlavnej bunky sa nazýva gametogenéza. Niektoré organizmy sú schopné tvoriť obidva typy pohlavných buniek, samčie aj samičie, aj keď nie vždy v rovnakej dobe (hermafroditi, jednodomé rastliny). Iné tvoria celý život len jeden typ pohlavných buniek (gonochoristi, dvojdomé rastliny) ktorý je určený ich pohlavím.

Iné projekty upraviť

  •   Wikislovník ponúka heslo gaméta

Externé odkazy upraviť

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.