Polabskí Slovania

Polabskí Slovania bolo etnikum západných Slovanov, ktoré obývalo územie dnešného Nemecka v oblasti medzi riekami Labe a Odra v dobe raného a vrcholného stredoveku. Etnikum zaniklo postupnou germanizáciou počas 10. až 13. storočia.

Územie Polabských Slovanov

Územie medzi Labe a Odrou začalo byť osídľované západoslovanskými kmeňmi od začiatku 6. storočia a prvá historická správa o Polabských Slovanoch pochádza z roku 512. Najstaršie archeologické nálezy slovanského osídlenia sú z roku 550. V okolí Havellandu bola nájdená keramika podobná keramike pražského typu. Okolo roku 600 osídlili Slovania baltské pobrežie, okolo roku 630 žili už aj na Rujane a v 7. storočí osídľujú i Polabie.

Polabskí Slovania tvorili množstvo malých kmeňov, ktoré sa združovali do kmeňových zväzov. Začlenenie do kmeňového zväzu bolo pomerne voľné, no dochádzalo často k nezhodám.

Polabských Slovanov tvorili dva kmeňové zväzy:

• Obodriti (Bodrci), obývali najseverozápadnejšiu časť Polabia a patrili k nim kmene Rarogov, Drevanov, Gliňanov, Polabanov, Varnov a Vagrov
• Luticovia (Veleti), obývali východnú časť Polabia a patrili k nim kmene Brežanov, Črezpeňanov, Dolencov, Chyžanov, Moričanov, Ránov, Ratarov, Rečanov, Sprévanov, Stodoranov (Havolanov), Ukranov a Voliňanov

V čele kmeňa bolo knieža, volené snemom. Luticovia mali pravdepodobne teokratické kmeňové zriadenie (panovníci boli podriadení kňazom).

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Polabští Slované na českej Wikipédii.