Pompilius Pirrotti
Svätý Pompilius Pirrotti,[1] krstený Dominik Michal Ján Krstiteľ Pirrotti (* 29. september 1710, Montecalvo Irpino – † 15. júl 1766, Campi Salentina) bol katolícky kňaz, piarista, svätec.
| Pompilius Pirrotti | |
_Kol%C3%A9gium_piaristov_Prievidza,_autor_nezn%C3%A1my..jpg) Sv. Pompilus Pirrotti, Kolégium piaristov v Prievidzi, autor neznámy | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Občianske meno | Dominik Michal Ján Krstiteľ Pirrotti |
| Narodenie | 29. september 1710 Montecalvo Irpino, Neapolské kráľovstvo (dnešné Taliansko) |
| Úmrtie | 15. júl 1766 (55 rokov) Campi Salentina, Neapolské kráľovstvo |
| Pochovaný | 16. júl 1766 |
| Svätenia | |
| Cirkev | rímskokatolícka |
| Rehoľník | |
| Rehoľa | Rehoľa chudobných regulárnych klerikov Božej Matky Zbožných škôl (piaristi) |
| Vstup | 2. február 1727 (16 rokov) |
| Večné sľuby | 25. marec 1728 (17 rokov) |
| Kňaz | |
| Kňazská vysviacka | 20. marec 1734 (23 rokov) Andrea Maddalena arcibiskup brindisijský |
| Svätec | |
| Blahorečenie | 26. január 1890 Bazilika svätého Petra Lev XIII. |
| Kanonizácia | 19. marec 1934 Bazilika svätého Petra Pius XI. |
| Sviatok | 15. júl |
| V cirkvách | katolícka |
| Odkazy | |
 Pompilius Pirrotti | |
Detstvo upraviť
Narodil sa 29. septembra 1710 v Montecalve – dnešné Taliansko, ako šieste z jedenástich detí Girolamovi Pirrottimu a Orsole Bozzutiovej.[2] Základné vzdelanie v humanistických vedách a lásku k literatúre získal v rodinnom prostredí pod vedením otca – advokáta. V šestnástich rokoch ušiel z domu a vstúpil do Rehole piaristov v Benevente.
Charakteristika upraviť
Bol vysokej a chudej postavy, citlivej povahy a chatrného zdravia. Veľmi citlivo prežíval medziľudské konflikty. Zároveň bol človekom veľmi odhodlaným a náročným na seba. Potvrdzuje to aj jeho režim dňa – nezvyčajne plný a vyčerpávajúci. Zrejme vďaka svojej precitlivenosti trpieval bolesťami hlavy a žalúdka. O svojom zdraví často písal v listoch: "Bol som nútený priložiť si pijavice kvôli odobratiu krvi. Veľmi ma bolela hlava, mal som pocit že je ťažká a cítil som tupú bolesť. V inom liste: „Nedokážem opísať, aký hrozný tlak pociťujem na srdci posledné dni; časté závraty, jem toľko ako vtáčik aj tak moje brucho je nadmerne nafúknuté.“[3] Pred smrťou sa vyjadril: „V Ráde som nikomu neublížil, dokonca ani mravcovi.“[4] Vo svojej kláštornej cele mal len stôl, stolík a namiesto postele rohož, na ktorej i zomrel.
Pôsobenie upraviť
Teologické štúdia absolvoval v Chieti a Melfi. Kňazskú vysviacku prijal ako 24 ročný v Brindisi v kostole sv. Benedikta, po nej pôsobil ako učiteľ na piaristických školách, ľudový kazateľ, duchovný vodca, exercitátor, rektor viacerých piaristických kolégií a magister študentov v Neapole. Vo svojej kazateľskej, teologickej i rehoľnej činnosti vystupoval proti jansenizmu.[5] Pracoval veľmi horlivo, často na úkor svojho zdravia. Bol obľúbený medzi ľuďmi.
Spiritualita upraviť
Napriek neprajnosti a prenasledovaniu sa stal šíriteľom vtedy málo známej úcty k Srdcu Ježišovmu. Počas písania deväť dňovej pobožnosti k Srdcu Ježišovmu na neho útočil diabol. V beatifikačnom spise sa píše: „Pri práci na novéne sedel za ťažkým dreveným stolom, na ktorého pohyb bolo potrebných niekoľko silných mužov, stôl sa triasol a svedkovia počuli výzvy Pompilia: ‚Odíď, divoká beštia, odíď!‘“ Novéna k Srdcu Ježišovmu sa rýchlo rozšírila.[6] Mal dar uzdravovania, proroctva, bol mystikom a mimoriadnym ctiteľom Panny Márie. Nazýval ju „Bella Mama“ (dobrá mama). Modlieval sa posvätný ruženec za duše v očistci, vďaka ktorému vstupoval do dôverného priateľstva s dušami zosnulých, ktoré mu prejavovali vďačnosť za posilu, akú im on poskytoval.[7] Dobový zápis[8] z piaristického kolégia v Podolínci vyzdvihuje jeho apoštolského ducha, obetavosť, trpezlivosť pri misionárskej práci, dodržiavanie Reguly a extrémnu chudobu.
Smrť a kanonizácia upraviť
Svoju smrť predpovedal svojmu predstavenému na 15. júla 1766. Tak sa i stalo. Zomrel vo veku 56 rokov v 40. tom roku rehoľného života počas modlitby prvých vešpier sviatku Panny Márie Karmelskej.[9] Pochovali ho hneď na druhý deň, kvôli obávam z davov ľudí, ktorí by sa chceli zúčastniť pohrebu.
Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Lev XIII. a za svätého Pius XI. roku 1934. Sv. Pompilius je zapísaný do Rímskeho martyrológia pod dátumom 15. júl.
Bol prvým kanonizovaným piaristom po sv. Jozefovi Kalazanskom.[10]
Piaristický kostol[11] v Campi Salentina je strediskom jeho úcty s každoročnými púťami. Roku 2016 bola vytvorená nová urna pre pozostatky svätca v tvare jeho postavy.[12]
Galéria upraviť
-
Sanktuárium sv. Pompilia v Campi Salentina -
Barberis: Il Beato Pompilio Maria Pirrotti da Montecalvo Irpino, 1898 -
Urna s pozostatkami sv. Pompilia
Referencie upraviť
- ↑ PIJARZ. Ojciec i syn [online]. Pijarzy, [cit. 2019-04-17]. S. 3. Dostupné online.
- ↑ LOPEZ SP, R. ESPEJO SP, Salvador, Manuel. Święty Pompiliusz. Boża moc. Krakow : eSPe, 2003. ISBN 83-89167-58-1. S. 116.
- ↑ LÓPEZ SALVADOR SCHP, ESPEJO MANUEL RODRIGUEZSCHP. Święty Pompiliusz. Boża moc. Krakow : eSPe, 2003.
- ↑ SALVADOR LOPEZ SP, MANUEL R. ESPEJO SP. Święty Pompiliusz. Boża moc. prvé. vyd. Krakow : eSPe, 2005. ISBN 83-89167-58-1. S. 25.
- ↑ BARTŮŠEK, Václav. 2016. Dostupné online.
- ↑ PIJARZ. Pijarskie owoce świętości [online]. [Cit. 2019-04-17]. Dostupné online.
- ↑ MASIMA. Ruženec vyslobodzuje duše z očistca! [online]. 30.10.2019, [cit. 2019-04-17]. Dostupné online.
- ↑ Liber suffragiorum [online]. Kolégium piaristov Podolínec, 1766, [cit. 2019-04-17]. Dostupné online.
- ↑ St. Pompilio Maria Pirrotti, a Piarist Saint - Feast July 15 [online]. Parish of St. Helena in the Bronx, [cit. 2019-04-17]. Dostupné online.
- ↑ FIRSZT, Stanisław. Piękne dopełnienie Kalasantyńskiego Jubileuszu [online]. Wiadomości: Jelenia Góra, 30.10.2017, [cit. 2019-11-11]. Dostupné online.
- ↑ DESCRIZIONE dell'URNA contenente le SPOGLIE DI S. POMPILIO
- ↑ BEATO ANGELICO, Scola. La nuova urna di San Pompilio Maria Pirrotti 1710-1766) [online]. 2016, [cit. 2019-11-24]. [www.scuolabeatoangelico.it%2Furna_sanpompilio.html&sandbox=1 Dostupné online.]