Pongrác Varsányi
Pongrác Móric Pavol Varsányi (* 14. november 1828, Paňa – † 14. jún 1889, Paňa)[1] bol piaristický mních, učiteľ a zberateľ ľudových obyčajov zemianskeho pôvodu.[2]
| Pongrác Varsányi | |
| piaristický mních, učiteľ | |
| Narodenie | 14. november 1828 Paňa, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 14. jún 1889 (60 rokov) Paňa, Slovensko |
Život upraviť
Otec František Varsányi, matka Franciska Mészárovics. Študoval na piaristickom gymnáziu v Nitre. Počas štúdia prispieval folklórnymi zbierkami do bádania Arnolda Ipolyiho,[3] ktoré bolo sčasti publikované v roku 2006, druhá časť je pravdepodobne s rukopisom Lajosa Kálmánya nezvestná.[4] Do piaristického rádu vstúpil najprv 22. septembra 1847. Skúšobný rok začal v Trenčíne, avšak kvôli revolučným udalostiam rád musel väčšinu svojich študentov poslaťˇdomov. Nastúpil znova do rádu v Trenčíne až 22. novembra 1849.[5]
Po skúšobnom období vyučoval v rokoch 1850-1851 na základnej škole v Prievidzi. V roku 1852-1853 ho poslali do Nitry, kvôli novému vyučovaciemu poriadku, aby absolvoval 8. triedu a zložil maturitu. 16. mája 1853 zložil sľub, potom od školského roku 1853-1854 vyučoval na základnej v Tate, v ďalšom roku na gymnáziu v Kecskeméte a začal aj štúdium teológie. V školskom roku 1855-1856 bol riadnym vyučujúcim katechizmu v Kalocsi, kde dokončil štúdium teológie. Od 2. augusta 1856 sa stal prijímajúcim kňazom.[6]
V školskom roku 1856-1857 vyučoval v Sighetu Marmației, potom 3 roky v Sátoraljaújhelyi a rok v Leviciach. V školskom roku 1861-1862 znova vyučoval na základnej škole v Prievidzi, potom v roku 1862-1863 a v rokoch 1865-1867 na piaristickom gymnáziu v Nitre.[7] Medzi tým v rokoch 1863-1865 učil v Debrecene. Kvôli zlému zdraviu sa vrátil do Nitry, aby mohol byť blízko svojich rodičom a príbuzným. Za nasledovných troch rokov sa ho zmocnila nervová choroba. Preto v školskom roku 1866-1867 musel opustiť katedru a nasťahoval sa domov k matke. Stihomam sa ho úplne zmocnil a ďalších 22 rokov strávil uzavrene od spoločnosti vo svojej rodnej dedine.
Na jar 1889 utrpel mozgovú porážku, telesne sa už nezotavil a čoskoro umrel.
Referencie upraviť
- ↑ 1889 Budapesti Hírlap 9/170, 7 (június 22.); Fővárosi Lapok 1889/170, 1264 (június 23.); Podľa Koltai András 1998: A magyar piarista rendtartomány történeti névtára 1666-1997 (Catalogus religiosorum Provinciae Hungariae Ordinis Scholarum Piarum 1666-1997). Budapest, 406: Kolozsvár, 26. február 1915
- ↑ Ipolyi Arnold 1854: Magyar mythologia - Néphagyomány; Sebestyén Gyula 1915: Ipolyi népmesegyűjteményéről. Ethnographia 26, 22, 23 poz. 1; Schram Ferenc 1973: Csaplár Benedek szegedi éveiből. A Móra Ferenc Múzeum Évkönyve 1972-73/1, 195-196.
- ↑ Kovács Ágnes 1956: Ipolyi Arnold folklórgyűjteménye a Néprajzi Múzeum kéziratgyűjteményében. Néprajzi Értesítő 38, 233.
- ↑ Benedek Katalin 2006: A tengeri kisasszony - Ipolyi Arnold kéziratos folklórgyűjteménye egész Magyarországról 1846-1858. Budapest, 32-34, 41, 205-218, poz. 7.
- ↑ KrLT Rulla Provinciae Scholarum Piarum.
- ↑ 1887: A magyarországi kegyes-tanítórend névtára az 1887/8-diki tanévre. Budapest, 26, 57.
- ↑ Csősz Mihály Imre 1879: A kegyes tanító-rendiek Nyitrán. Nyitra, 809-810; Magyarország tiszti névtára 1863. Pest, 320.
Literatúra upraviť
- Magyar Zoltán - Varga Norbert 2018: Ortutay Gyula zoborvidéki folklórgyűjtése. Budapest, 17-18.
- Benedek Katalin (szerk): A tengeri kisasszony. Ipolyi Arnold kéziratos folklórgyűjteménye egész Magyarországról (1846–1858). Budapest.
- Piarista életrajzok - Az Úrban elhunyt rendtagok kegyeletes emlékezete a Magyar Rendtartományban 1883-1988.