Porfýr (subvulkanická hornina)

Porfýr zastarano porfyrit je všeobecné označenie kyslých až intermediárnych intruzívnych, subvulkanických hornín s porfyrickou textúrou.[1] Ide o horniny, ktoré obsahujú väčšie kryštály (tzv. fenokrysty, často tvorené živcom) obkolesené v jemnozrnnej základnej hmote, ktorej elementy nemožno rozlíšiť voľným okom. Termín je odvodený od textúrnej klasifikácie hornín, ktorá nie je zohľadnená v klasifikácii eruptívnych hornín podľa IUGS. Napriek tomu, že nejde o systematické označenie, je tento termín stále bežne používaný.

Porfýr
Obliak tzv. modrého porfýru (estérellit) z oblasti Massif de l'Esterel, blízko Saint-Raphaël vo Francúzsku.
Obliak tzv. modrého porfýru (estérellit) z oblasti Massif de l'Esterel, blízko Saint-Raphaël vo Francúzsku.
Zloženie
Hlavné minerálykyslé až intermediárne živce, kremeň, biotit
Vlastnosti
Textúraporfyrická

Názov porfýru býva odvodený od jeho hlavných minerálov vyskytujúcich sa ako fenokrysty (napr. kremenno-živcový porfýr), alebo podľa typu horniny, od ktorej je odvodený (napr. granitový porfýr).[1] Minerálne zloženie je závislé od typu porfýru, časté sú výrastlice živcov, prítomný môže byť aj kremeň a biotit. Minerály v základnej hmote obyčajne nemožno rozlíšiť voľným okom. Porfýry môžu vznikať z magmy v pripovrchových podmienkach pri náhlom uvoľnení vody a následnom poklese tlaku.[2]

Termín porfýr resp. porfyrit sa používa už od antických dôb.[3] Pochádza z gréckeho porphyreos – fialový. Termín bol zavedený podľa typickej červenej horniny s kryštálmi veľkých bielych živcov, ktorá bola bežne používaná na výrobu ozdôb v starovekom Ríme.[4] Označenie porfyrit sa pôvodne používalo pre horniny neobsahujúce kremeň, resp. porfyrické horniny dioritového zloženia.[5] Termín kremenný porfirit zaviedol K. H. Rosenbusch (1877) a používal ho pre označenie paleodacitov.[3] Označenie kremenný porfýr sa v minulosti používalo v Európe pre predterciérne ryolity.

Porfýry sú často spojené s ložiskami medených, molybdénových, kobaltových a wolfrámových rúd a tento termín sa často používa v súvislosti s nimi.[1]

Referencie upraviť

  1. a b c Porphyry, Imperial College Rock Library Glossary [online]. Imperial College London, 2008, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. Archivované 2020-07-15 z originálu. (po anglicky)
  2. Best, M. G., 2003, Igneous and metamorphic petrology. Blackwell Publishing, Malden, 729 s.
  3. a b Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online.
  4. ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. S. 453.
  5. Le Maitre, R.W. (Editor), 2002, Igneous rocks A Classification and Glossary of Terms Recommendations of the International Union of Geological Sciences Subcommission on the Systematics of Igneous Rocks. Cambridge University Press, Cambridge, s. 141

Iné projekty upraviť