Port of Vancouver
Port of Vancouver bol názov najväčšieho námorného prístavu v Kanade, ktorý bol tretí najväčší na americkom severozápade a podľa objemu TEU kontajnerovej prepravy šiesty najväčší na západnom pobreží Severnej Ameriky.
| ||
| Základné informácie | ||
|---|---|---|
| Rok založenia | 1964 | |
| Zemepisná poloha - Zemepisná šírka - Zemepisná dĺžka |
49°17'14" S 123°05'35" Z | |
| Územie prístavu - Pobrežie - Pevnina - Vodná plocha |
247 kilometrov 4,6 km² 60 km² | |
| Počet terminálov | 25 | |
| Počet vybavených lodí |
2 677 za fiškálny rok 2005 | |
| Ročný objem kontajnerovej prepravy |
1,8 milióna TEU za fiškálny rok 2005 | |
| Hmotnosť vybaveného tovaru za rok |
76,5 miliónov metrických ton za fiškálny rok 2005 | |
| Cena prepravovaného tovaru |
43 miliárd USD za kalendárny rok 2004 | |
| Počet pasažierov na výletných lodiach |
910 000 pasažierov za fiškálny rok 2005 | |
| Hrubý domáci produkt (HDP) |
4 miliardy USD za fiškálny rok 2004 | |
| Počet zamestnancov | 69 200 (celkovo) vo fiškálnom roku 2004 | |
| Predstavenstvo VPA | ||
| Predseda Podpredseda |
George A. Adams John T. Willcox | |
| Ďalší členovia predstavenstva |
Greg S. Arason Marilyn Baker Kazuko Komatsu Kenneth L. Matchett Sarah A. Morgan-Silvester R.V. (Bob) Wilds | |
| Prezident a CEO | Kapitán Gordon Houston | |
| Oficiálna stránka | ||
Cez prístav prešiel za rok tovar v hodnote 43 miliárd USD do vyše 90 krajín sveta.
V roku 2008 sa prístav zlúčil s Fraser River Port Authority a North Fraser Port Authority a vznikla tak nová spoločnosť Port Metro Vancouver.
Terminály upraviť
Prístav má 25 hlavných námorných terminálov:
- 3 pre kontajnerovú prepravu
- 17 pre sypaný otvorený náklad (bulk cargo)
- 5 pre tovar prepravovaný na drevených paletách (break bulk)
Ekonomika upraviť
Prístav má 30 100 zamestnancov, ktorí pracujú v piatich sektoroch:
- v preprave tovaru po mori
- vo výletnom a turistickom priemysle (výletné lode)
- v investovaní finančných prostriedkov do zariadení v prístave
- v stavbe lodí a ich opráv
- v službách nesúvisiacich s námornou prepravou
Najväčším sektorom je preprava tovaru po mori, zamestnáva 21 000 ľudí. Výletný a turistický sektor je druhý najväčší s 5 600 zamestnancami. Celkovo má prístav vo všetkých piatich sektoroch 69 200 zamestnancov (vrátane zamestnancov, čo v ňom pracujú na polovičný úväzok).
Prístav prispel sumou 1,8 miliardy dolárov priamo do kanadského HDP a 4,1 miliardami dolárov do kanadskej ekonomiky v roku 2004. Celkovo po zarátaní ďalších faktorov, dosiahla výška príspevku do HDP Kanady sumu 4 miliardy a do kanadskej ekonomiky 8,9 miliárd dolárov. Ekonomický dosah prístavu sa rozširuje do celej západnej Kanady, aj za hranice, keď väčšina exportu, ktorý prejde cez prístav je z oblastí mimo regionálny okres Metro Vancouver a väčšina importovaného tovaru je pre trhy ležiace za oblasťou Lower Mainland.
Port of Vancouver je domovským prístavom pre výletné lode na trase Vancouver - Aljaška (Vancouver-Alaska cruise), ktoré v období od mája do septembra prepravia každý rok milión cestujúcich na 300 výletných plavbách. Prístav má dva terminály pre výletné lode: Canada Place a Ballantyne. V roku 2006 u nich kotvilo 28 rôznych výletných lodí a trajektov.
Rozširovanie kontajnerového terminálu upraviť
Štúdie naznačujú, že objem kontajnerovej prepravy na západnom pobreží Severnej Ameriky sa v priebehu nasledujúcich 20 rokov strojnásobí. Prístav má tak možnosť zvýšiť svoj objem kontajnerovej prepravy na 7 miliónov TEU v roku 2020. Aby sa tak stalo, je nutné rozšíriť kapacitu kontajnerového terminálu. Podľa správy prístavu bude nutné:
- zvýšiť efektivitu na existujúcich termináloch
- rozšíriť súčasné terminály
- vybudovať nové zariadenia
Prístav Port of Prince Rupert, ležiaci v meste Prince Rupert, chce v budúcnosti tiež rozširovať svoje terminály a využiť výhodu svojej geografickej polohy s jeho priamymi železničnými trasami do veľkých miest ako sú Chicago a New York.
Dejiny prístavu upraviť
Po otvorení Panamského prieplavu v roku 1914 mohol začať námorný prístav vo Vancouveri merať svoje sily s významnejšími medzinárodnými prístavmi, využívanými pre celosvetový obchod. Počas 20. rokov 20. storočia vláda provincie Britská Kolumbia úspešne bojovala za zrušenie prepravných daní, ktoré diskriminovali nákladnú prepravu vlakom cez hory, čo dalo Gerrymu McGeerovi (v tom čase mladému právnikovi, ktorý sa venoval tomuto prípadu a budúcemu starostovi Vancouveru a kanadskému senátorovi) povesť "muža, ktorý zarovnal Skalisté hory". Dôsledkom zmeny legislatívy bolo, že pšenica z prérií smerovala na západ, namiesto toho, aby bola posielaná do prístavov na východnom pobreží.
Federálna vláda začiatkom 20. rokov ustanovila funkciu náčelníka prístavnej polície (predchodcu správy prístavu). Po dokončení prístavného móla Ballantyne v roku 1923 sa prístav stal technologicky najvyspelejším prístavom v celom Britskom impériu. Kanadská pacifická železnica, vývozcovia dreva a ďalšie spoločnosti sídliace na pobreží sa po skončení prvej svetovej vojny spojili a založili Federáciu námorných prepravcov Britskej Kolumbie (Shipping Federation of British Columbia), zamestnaneckú organizáciu, ktorá mala riadiť a koordinovať pracovné vzťahy na stále rušnejšom pobreží. Federácia bojovala proti založeniu odborov, porazila sériu štrajkov a rozbila odbory až do vzniku Medzinárodnej odborovej organizácie vykladačov tovaru a pracovníkov skladísk (International Longshore and Warehouse Union) (ILWU), ktorá bola založená po skončení druhej svetovej vojny.
V 30. rokoch sa komerčná preprava tovaru cez prístav stala najväčším sektorom vancouverskej ekonomiky.
1. januára 2008 sa prístav Port of Vancouver oficiálne zlúčil s dvomi ďalšími prístavmi a vznikla tak nová organizácia - Port Metro Vancouver.
