Pozemná komunikácia
Pozemná komunikácia[1][2] (iné názvy: komunikácia (v užšom zmysle)[3], cesta (v širšom zmysle)) je podľa STN 73 6100 v oblasti cestnej dopravy „komunikácia určená najmä na pohyb dopravných prostriedkov, cyklistov a chodcov“.
Na základe cestného zákona sa pozemné komunikácie rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na[2]:
- diaľnice,
- cesty,
- miestne cesty,
- účelové cesty.
Zo zákonných predpisov sú pozemné komunikácia najmä predmetom cestného zákona a jeho vykonávacej vyhlášky č. 35/1984 Zb.
Zloženie pozemnej komunikácie upraviť
Pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a súčasti pozemnej komunikácie. Súčasti diaľnic, ciest a miestnych ciest sú všetky zariadenia, stavby, objekty a diela, ktoré sú potrebné pre úplnosť, na zabezpečenie a ochranu diaľnic, ciest a miestnych ciest a na zaistenie bezpečnej, rýchlej, plynulej a hospodárnej premávky na nich (okrem zariadení na elektronický výber mýta a kontrolu elektronického výberu mýta).[2]
Plánovanie, príprava, výstavba upraviť
Pozemné komunikácie sa stavajú a udržiavajú podľa zásad štátnej dopravnej a cestnej politiky, koncepcie rozvoja dopravy a vzhľadom na ochranu životného prostredia. Plán rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu zabezpečuje Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, samosprávny kraj (ak je vlastníkom samosprávny kraj), obec (ak je vlastníkom obec); u účelových ciest tento plán zabezpečuje primárne vlastník. Navrhovanie pozemných komunikácií sa vykonáva podľa platných slovenských technických noriem, technických predpisov a objektívne zistených výsledkov výskumu a vývoja pre cestnú infraštruktúru.[4]
Cestné správne orgány upraviť
Orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie (legislatívna skratka „cestný správny orgán") sú Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, okresné úrady v sídlach krajov, okresné úrady a pre miestne a účelové cesty aj obce (ako prenesený výkon štátnej správy). Konkrétne právomoci a povinnosti týchto orgánov pri správe pozemných komunikácií sú vymenované v cestnom zákone.[5]
Špeciálne stavebné úrady upraviť
Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre pozemnú komunikáciu vykonáva v prípade diaľnic Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, v prípade ciest I. triedy okresný úrad v sídle kraja, v prípade ciest II. a III. triedy okresný úrad, v prípade miestnych a účelových ciest obec (ako prenesený výkon štátnej správy).[6]
Dozor upraviť
Štátny odborný dozor nad pozemnými komunikáciami vykonávajú.[7]:
- a) nad diaľnicami Ministerstvo dopravy,
- b) nad cestami I. triedy okresné úrady v sídle kraja,
- c) nad cestami II. a III. triedy okresné úrady,
- d) nad miestnymi cestami a účelovými cestami obce
Dohľad nad výkonom štátneho odborného dozoru sa označuje hlavný štátny odborný dozor a vykonáva ho len Ministerstvo dopravy. [8]
Vlastníctvo upraviť
Vlastníkom diaľnic a ciest I. triedy je v zásade štát. Cesty II. triedy a III. triedy vlastní v zásade samosprávny kraj, miestne cesty obec. Účelové cesty môže vlastniť ktokoľvek, aj súkromná organizácia alebo osoba.[9] Cesty I., II. a III. triedy na území Bratislavy vlastní mesto Bratislava. Cesty II. a III. triedy na území Košíc vlastní mesto Košice. [10]
Diaľnice (a časť ciest I. triedy) vlastní štát nepriamo, a to prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorej 100 % vlastníkom je štát (a ktorá spomínané pozemné komunikácie aj spravuje – pozri nižšie)[11][12]; koncesné úseky diaľnic sú však priamo vlastnené štátom[13].
Správa upraviť
Diaľnice (a časť ciest I. triedy primárne v trasách budúcich diaľnic) spravuje v zásade vyššie spomínaná Národná diaľničná spoločnosť, okrem časti rýchlostnej cesty R1, ktorá je v súčasnosti správe Granvia Operation s.r.o. a časti diaľnice D4 a R7 v správe Zero Bypass Limited na základe koncesných zmlúv so štátom. Ostatné cesty vo vlastníctve štátu (t. j. cesty I. triedy) spravuje v súčasnosti rozpočtová organizácia Slovenská správa ciest zriadená Ministerstvom dopravy a výstavby, ale cesty I. triedy na území Bratislavy spravuje mesto Bratislava. Cesty vo vlastníctve samosprávneho kraja spravuje samosprávny kraj alebo právnické osoby na tento účel zriadené samosprávnym krajom, ale cesty II. a III. triedy na území Bratislavy a Košíc spravuje mesto. Pozemné komunikácie vo vlastníctve obce spravuje obec alebo právnická osoba na tento účel zriadená obcou. Účelové cesty spravuje ich vlastník. Koncesné cesty spravuje koncesionár počas koncesnej lehoty (napr. vyššie spomenutá Granvia Operation a Zero Bypass Limited).[9][14]
Správca je okrem iného povinný bez prieťahov odstraňovať závady pozemných komunikácií (okrem účelových komunikácií) pokiaľ ide o ich zjazdnosť alebo schodnosť. V prípade znečistenia či poškodenia takýchto komunikácií, ktoré smeruje k závade pokiaľ ide o zjazdnosť alebo schodnosť, je osoba, ktorá toto znečistenie či poškodenie spôsobila, povinná znečistenie či poškodenie sama odstrániť príp. uhradiť správcovi komunikácie náklady na toto odstránenie.[15]
Uzávierka, obchádzka, odklon upraviť
Premávka na pozemných komunikáciách (okrem účelových ciest) sa môže na určitý čas čiastočne alebo úplne uzatvoriť alebo sa môže nariadiť obchádzka alebo odklon, ak to vyžadujú nevyhnutné verejné záujmy, najmä záujmy bezpečnosti dopravy alebo záujmy stavby, údržby alebo ochrany diaľnice, cesty alebo miestnej cesty. O uzávierke, obchádzke a odklone rozhoduje cestný správny orgán po dohode s dopravným inšpektorátom.[16]
Zvláštne užívanie upraviť
Na užívanie pozemných komunikácií (okrem účelových ciest) inak než zvyčajným spôsobom alebo na iné účely, než na ktoré sú určené, je potrebné povolenie cestného správneho orgánu.[17]
Cestné ochranné pásmo upraviť
Na ochranu pozemných komunikácií (okrem účelových ciest) a premávky na nich mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce slúžia cestné ochranné pásma.[18]Podrobnosti pozri v článku cestné ochranné pásmo.
Povoľovanie upraviť
Na začatie stavby pozemnej komunikácie (okrem účelovej cesty) a na zmeny je potrebné stavebné povolenie. Vydáva ho v zásade špeciálny stavebný úrad.[19]
Vyvlastnenie upraviť
Z dôvodu výstavby a správy pozemných komunikácií (okrem účelových ciest) možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť. [20] Podrobnosti ustanovuje zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Referencie upraviť
- ↑ STN 73 6100, dostupné online [1], prístup 2017-06-20
- ↑ a b c § 1 zákona č. 135/1961 Zb.
- ↑ komunikace. In: Technický naučný slovník G – L. Praha, Bratislava : SNTL, SVTL, 1962. s. 421.
- ↑ § 2 zákona č. 135/1961 Zb.
- ↑ § 3, §3b zákona č. 135/1961 Zb.
- ↑ § 3s zákona č. 135/1961 Zb.
- ↑ § 3c ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb.
- ↑ §3c ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb.
- ↑ a b § 3d zákona č. 135/1961 Zb.
- ↑ Cesty I., II., III. triedy, dostupné online prístup 2017-06-25
- ↑ zákon č. 639/2004 Z. z.
- ↑ https://www.ndsas.sk/spolocnost/profil-spolocnosti
- ↑ §3d zákona č. 135/1961 Zb.
- ↑ Podľa správcov CK, dostupné online [2] prísup 2017-06-25
- ↑ § 9 zákona č. 135/1961 Zb.
- ↑ §7 zákona č. 135/1961 Zb.
- ↑ §8 zákona č. 135/1961 Zb.
- ↑ § 11 zákona č. 135/1961 Zb.
- ↑ § 16 zákona č. 135/1961 Zb.
- ↑ § 17a zákona č. 135/1961 Zb.