Príživníctvo

O iných významoch výrazu príživníctvo pozri príživníctvo (rozlišovacia stránka).

Príživníctvo alebo sociálny parazitizmus (iné názvy a názvy príslušného jedinca či skupiny pozri nižšie) je stav, keď jedinec, rodina, sociálna skupina alebo vrstva žije na úkor iných ľudí alebo politického a hospodárskeho systému; „žije na úkor“ tu znamená, že dostáva viac než dáva (prácou či zásluhami). Zároveň to bol v rokoch 1957 až 1990 v Česko-Slovensku trestný čin, ktorého podstata spočívala v tom, že sa niekto sústavne vyhýba poctivej práci a dáva sa niekym vydržiavať alebo si prostriedky na obživu zadovažuje iným nekalým spôsobom. Podrobnosti pozri nižšie.

Názvy

Stav (jav) žitia podľa vyššie uvedenej definície sa volá: príživníctvo, sociálne príživníctvo, sociálny parazitizmus, parazitizmus, parazitovanie, pejoratívne: cudzopasníctvo, pejoratívne cudzopasenie, zriedkavo parazitstvo, parazitickosť, parazitnosť, pejoratívne priživovanie, hovorovo pejoratívne príživníčenie.

Osoba alebo skupina osôb, ktorá takto žije, sa volá: príživník, sociálny príživník, parazit, sociálny parazit , zriedkavo socioparazit, pejoratívne cudzopasník, pejoratívne zriedkavo cudzopas, pejoratívne zriedkavo cudzopasec.

Charakteristika

Príklady príživníctva sú: život z korupcie, z okrádania iných či vykrádania štátneho majetku, z nepotizmu, z protekcie, z podpôr v nezamestnanosti, z fingovania choroby, z prídavkov na deti a podobne. Časť typov príživníctva často spoločnosť vníma ako javy protispoločenské, patologické, ale ostatné typy príživníctva často spoločnosť vníma len ako príznak spoločnosti blahobytu, rovnosti príležitostí alebo slobody podnikania.

Pojem je dôležitý v niektorých smeroch myslenia: Príživníctvo je odmietané napr. kresťanstvom a fašizmom. Centrálnu rolu hrá tzv. „záhalčivá trieda“ u amerického inštitucionalistu T. B. Veblena; myslí sa tým najvyššia trieda, ktorá žije na úkor zvyšku priemyselnej spoločnosti. V socialistických smeroch myslenia sa príživníctvo považuje za typickú vlastnosť všetkých vykorisťovateľských spoločností; príživníci (paraziti) sú v tomto ponímaní najmä ľudia žijúci z dedičstva, rentieri, majitelia nehnuteľností a pod. Pozri aj nižšie o trestnom čine v bývalom Česko-Slovensku.

Príživníctvo ako trestný čin

Ministerstvo vnútra ČSSR z roku 1966: Mapa vlasáčov (máničky) – červené šrafovanie, výtržníkov – modré šrafovanie a príživníkov – zelené.

V období vlády Komunistickej strany v Česko-Slovensku bol v roku 1957 zavedený trestný čin pod názvom „príživníctvo“. Paragraf o príživníctve konkrétne znel takto:

• v rokoch 1957 – 1961: Kto sa živí nekalým spôsobom a vyhýba sa statočnej práci, potresce sa odňatím slobody na tri mesiace až dva roky.
• v rokoch 1961 – 1963: Kto sa sústavne vyhýba poctivej práci a zadovažuje si prostriedky na obživu prostitúciou, hazardnou hrou alebo iným nekalým spôsobom, potresce sa odňatím slobody až na dva roky.
• v rokoch 1963 – 1965: (1) Kto pokračuje v sústavnom vynechávaní pracovných smien bez závažného dôvodu alebo v predstieraní pracovnej neschopnosti, hoci bol už pre taký čin postihnutý miestnym ľudovým súdom alebo národným výborom, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením. (2) Kto sa sústavne vyhýba poctivej práci a dáva sa niekym vydržiavať alebo si prostriedky na obživu zadovažuje iným nekalým spôsobom, potresce sa odňatím slobody až na tri roky.
• v rokoch 1965 – (jún) 1990: Kto sa sústavne vyhýba poctivej práci a dáva sa niekym vydržiavať alebo si prostriedky na obživu zadovažuje iným nekalým spôsobom, potresce sa odňatím slobody až na tri roky.

Takto boli trestaní aj tí, ktorí sa napríklad chceli živiť samostatne bez príslušných povolení, ktoré boli pre samostatnú zárobkovú činnosť povinné^{[chýba zdroj]}. Trestný čin príživníctva bol zrušený po nežnej revolúcii, v júni roku 1990.