Prezidentské voľby v USA v roku 2000

Prezidentské voľby v USA v roku 2000 boli jedny z najtesnejších volieb v histórii USA. O výsledku rozhodlo len niekoľko stoviek hlasov v štáte Florida. Počas noci po uzatvorení volebných miestností média predčasne dvakrát ohlásili víťaza volieb (na základe prieskumov), až potom vyhlásili, že výsledok z Floridy je natoľko tesný, že ho ešte nemožno predpovedať. Hlavnými súpermi boli republikán George W. Bush a demokrat Al Gore. Vo voľbách zvíťazil po rozhodnutí Najvyššieho súdu USA kandidát George W. Bush.

Prezidentské voľby v USA v roku 2000
Štát	Spojené štáty
Druh	prezidentské voľby
Orgán	Prezident Spojených štátov
Dátum	7. novembra 2000
Účasť	51,2 %
Výsledky
Pre bližšie informácie pozri kapitolu s výsledkami 538 členov zboru voliteľov 270 voliteľov je potrebných na víťazstvo Kandidát George W. Bush Al Gore Strana Republikánska s. Demokratická s. Domovský štát Texas Tennessee Spolukandidát Dick Cheney Joe Lieberman Hlasy voliteľov 271 266 Zvíťazil(a) v 30 štátoch 20 štátoch + DC Hlasy voličov 50 456 002 50 999 897 Per. hlasov voličov 47,9 % 48,4 % Mapa s počtom voliteľov za jednotlivé štáty podľa toho, komu odovzdali svoj hlas
Poradie volieb
Poradie	54. voľby prezidenta USA
1996 2000 2004
Výsledok
Pred voľbami Po voľbách
Prezident Spojených štátov
Bill Clinton George W. Bush
Politický portál

Výsledky volieb v jednotlivých okresoch, Obama modrou a McCain červenou farbou.

Výsledky prezidentských volieb v roku 2000. Červená označuje štáty, kde zvíťazil George W. Bush a modrá tie, kde Al Gore. Čísla označujú počet voliteľov.

Nominácie

Republikánska strana

Nominanti

Nominanti Republikánskej strany
George W. Bush	Dick Cheney
na prezidenta	na viceprezidenta
46. guvernér štátu Texas (1995-2000)	17. Minister obrany (1989–1993)

Kandidáti

• George W. Bush, guvernér štátu Texas a syn predchádzajúceho prezidenta Georga H. W. Busha
• Lamar Alexander, predtým guvernér štátu Tennessee a minister školstva USA
• Gary Bauer, poradca pre domáce záležitosti prezidenta Ronalda Reagana, konzervatívny kresťanský aktivista
• Elizabeth Dole, predtým ministerka dopravy vo vláde prezidenta Reagana a ministerka práce vo vláde prezidenta Busha a manželka kandidáta na prezidenta v roku 1996 Boba Dole.
• Steve Forbes, generálny riaditeľ a šéfredaktor časopisu Forbes a neúspešný kandidát o nomináciu v roku 1996
• Orrin Hatch, senátor za štát Utah
• Alan Keyes, predtým asistent na ministerstve zahraničných vecí, neúspešný kandidát na post senátora v rokoch 1988, 1992 a 2004
• John McCain, senátor za štát Arizona
• Dan Quayle, predtým víceprezident a bývalý senátor za štát Indiana
• Robert C. Smith, senátor za štát New Hampshire. Vzdal sa boja o nomináciu v Republikánskej strane a uchádzal sa o nimináciu v strane U.S. Taxpayers Party (doslovne „Strana amerických daňových poplatcov“). Neskôr sa vzdal aj tej a kandidoval ako nezávislý.

Demokratická strana

Nominanti

Nominanti Demokratickej strany
Al Gore	Joe Lieberman
na prezidenta	na viceprezidenta
45. viceprezident Spojených štátov (1993–2001)	senátor za Connecticut (1989–2013)

Kandidáti

• Al Gore, v tom čase víceprezident a predtým senátor za štát Tennessee
• Bill Bradley, bývalý senátor za štát New Jersey

Podľa 22. dodatku, vtedajší prezident Bill Clinton nemohol kandidovať už na tretie volebné obdobie. Kvôli tomu, že počas jeho vlády sa vyskytlo niekoľko škandálov, uvažovalo sa o viacerých kandidátoch. Uvažovalo sa o Dickovi Gephardtovi zo štátu Missouri, senátorovi Bobovi Kerreym z Nebrasky, senátorovi Paulovi Wellstoneovi z Minnesoty a o bývalom senátorovi Billovi Bradleym z New Jersey.

Nomináciu získal Al Gore.

Ďalší kandidáti

Vo voľbách kandidovali aj (počet štátov, kde kandidát kandidoval, celkove z 51):

• Harry Browne (Libertariánska strana, 50),
• Pat Buchanan (Reformná strana, 49),
• Ralph Nader (Strana zelených, 44),
• Howard Phillips (Strana Ústavy, 41) a
• John Hagelin (Strana prirodzeného práva, 38).

Kampaň

George W. Bush

V kampani, v ktorej Bushovi radil majster volebných kampaní Karl Rove, Bush vyzdvihol svoju vôľu zaoberať sa najmä vnútornými záležitosťami krajiny a znížiť zahraničnú angažovanosť Spojených štátov, čo bolo v súlade s izolacionistickou tradíciou Republikánskej strany. Sám seba vyhlasoval za „súcitného” konzervatívca. Počas kampane presadzoval povolenie náboženským charitatívnym spolkom zúčastňovať sa federálne podporovaných programov, používanie vzdelávacích lístkov, ťažbu ropy v národnom parku Arctic National Wildlife Refuge na Aljaške, reštrukturalizáciu armády Spojených štátov, a iné. Čo sa týka zahraničnej politiky, vyhlasoval, že je proti zahraničným národno-budovateľským („nation-building“) pokusom. Názor zmenil až po útokoch z 11. septembra 2001.

Výsledky

Kandidát	Strana	Domáci štát	Voliči		Počet voliteľov	Spolukandidát
			Počet	Podiel		Viceprezident	Domáci štát	Počet voliteľov
George W. Bush	Republikán	Texas	50 456 002	47,87 %	271	Richard Bruce Cheney	Wyoming	271
Albert Arnold Gore, Jr.	Demokrat	Tennessee	50 999 897	48,38 %	266	Joseph Isadore Lieberman	Connecticut	266
Ralph Nader	Zelený	Connecticut	2 882 955	2,74 %	0	Winona LaDuke	Minnesota	0
Pat Buchanan	Reformná	Virgínia	448 895	0,43 %	0	Ezola B. Foster	Kalifornia	0
Harry Browne	Libertarián	Tennessee	384 431	0,36 %	0	Art Olivier	Kalifornia	0
Howard Phillips	Konštitučný	Virgínia	98 020	0,09 %	0	Curtis Frazier	Missouri	0
John Hagelin	Prirodzený zákon	Iowa	83 714	0,08 %	0	Nat Goldhaber	Kalifornia	0
Ostatní			51 186	0,05 %	—	Ostatní		—
Celkovo			105 421 423	100%	538			538
Potrebných na výhru					270			270

Výsledky boli v niektorých štátoch veľmi tesné, napríklad v Novom Mexiku a na Floride. Nedostatky a nejasnosti niektorých volebných formulárov viedli k sporom v niektorých volebných úradoch, najmä na Floride, kde bol rozdiel len v stovkách hlasov (podľa oficiálnych výsledkov Bush získal 2 912 790 hlasov a Al Gore 2 912 253).

Advokáti Al Gorea dosiahli na Najvyššom súde Floridy (v ktorom 6 sudcov zo 7 bolo nominovaných demokratmi) nové manuálne sčítanie hlasov v troch obvodoch: Miami Dade, Palm Beach a Broward, ktorých voličská základňa je väčšinovo demokratická. Schválením tohto Najvyšší súd Floridy presiahol svoje právne kompetencie, čo hneď napadli právnici Georgea W. Busha. Po prvom upozornení anuloval Najvyšší súd USA (v ktorom 7 sudcov z 9 bolo nominovaných republikánskymi prezidentmi; aj keď všeobecne boli 4 považovaní za liberálnych, 4 za konzervatívnych a jedna sudkyňa bola považovaná za umiernenú) toto nariadenie a zastavil sčítanie hlasov.

Ďalšie tesné výsledky boli v Novom Mexiku (+0.06% pre Ala Gora); vo Wisconsine (+0,22% pre Ala Gora); Iowe (0,31% pre Ala Gora), Oregone (0,44% pre Ala Gora). Ďalšie rozdiely už prekračovali aspoň 1% hranicu. Najtesnejšie výsledky:

     George W. Bush

     Al Gore

Štáty, v ktorých rozdiel medzi víťazom a porazeným bol menej ako 1 % (55 hlasov voliteľov):

1. Florida, 0,0092 %
2. New Mexico, 0,061 %
3. Wisconsin, 0,22 %
4. Iowa, 0,31 %
5. Oregon, 0,44 %

Štáty, v ktorých rozdiel medzi víťazom a porazeným bol viac ako 1 %, ale zároveň menej ako 5% (84 hlasov voliteľov):

1. New Hampshire, 1,27 %
2. Minnesota, 2,40 %
3. Missouri, 3,34 %
4. Ohio, 3,51 %
5. Nevada, 3,55 %
6. Tennessee, 3,86 %
7. Pennsylvania, 4,17 %

Štáty, v ktorých rozdiel medzi víťazom a porazeným bol viac ako 5 %, ale zároveň menej ako 10% (84 hlasov voliteľov):

1. Maine, 5,11 %
2. Michigan, 5,13 %
3. Arkansas, 5,44 %
4. Washington, 5,58 %
5. Arizona, 6,29 %
6. West Virginia, 6,32 %
7. Louisiana, 7,68 %
8. Virginia, 8,04 %
9. Colorado, 8,36 %
10. Vermont, 9,94 %

Na záver bol George W. Bush zvolený prezidentom Spojených štátov amerických po rozhodnutí Najvyššieho súdu, vďaka volebným hlasom z Floridy. Bush nazbieral 271 volebných hlasov voči 266 hlasom Al Gorea, zahrňujúc volebné hlasy 30 z 50 štátov. Ani jeden z kandidátov nedosiahol väčšinu v ľudovom hlasovaní – Bush získal 47,9 percenta hlasov, Al Gore 48,4 percenta hlasov. Gore však dosiahol pluralitnú väčšinu nazbierajúc o 540 000 hlasov viac zo 105 miliónov hlasov (čo však vzhľadom na americký volebný systém nemusí znamenať víťazstvo). Toto boli prvé prezidentské voľby USA od roku 1888, kedy víťazný kandidát dosiahol menej ľudových hlasov ako jeho oponent, prvýkrát od roku 1876, čo došlo k volebnému sporu, a vôbec prvýkrát v histórii USA, keď bola konečná voľba prezidenta prisúdená rozhodnutiu Najvyššieho súdu.

Viceprezident Al Gore priznal porážku Georgeovi W. Bushovi v boji o prezidentský úrad po týždňoch právnych sporov 13. decembra 2000. V televíznom prejave zo svojej slávnostnej kancelárie vedľa Bieleho domu Gore povedal, že hoci je hlboko sklamaný a ostro nesúhlasí s verdiktom Najvyššieho súdu, ktorý ukončil jeho kampaň, "stranícke nezhody teraz musia ísť bokom".

Bush bol inaugurovaný za prezidenta 20. januára 2001. 29. októbra 2002 podpísal návrh zákona Help America Vote Act z roku 2002, ktorým sa malo zovšeobecniť používanie sčítacích strojov na registráciu volebných lístkov.

Florida

Advokáti Ala Gorea dosiahli na Najvyššom súde Floridy (v ktorom 6 sudcov zo 7 bolo nominovaných demokratmi) nové manuálne sčítanie hlasov v troch obvodoch: Miami Dade, Palm Beach a Broward, ktorých voličská základňa je väčšinovo demokratická. Schválením tohto Najvyšší súd Floridy presiahol svoje právne kompetencie, čo hneď napadli právnici Georgea W. Busha. Po prvom upozornení anuloval Najvyšší súd USA (v ktorom 7 sudcov z 9 bolo nominovaných republikánskymi prezidentmi; aj keď všeobecne boli 4 považovaní za liberálnych, 4 za konzervatívnych a jedna sudkyňa bola považovaná za umiernenú) toto nariadenie a zastavil sčítanie hlasov.

Takzvané „motýlie hlasovacie lístky“ používané aj na Floride
Pohľad zhora	Pohľad spredu

Podľa kritikov zvýšil riziko zlého hlasovania, keď nebolo možné z takéhoto pohľadu určiť, ku ktorému menu patrí ktorý otvor.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku 2000 United States presidential election na anglickej Wikipédii.