Pripiať (mesto)
Pripiať (ukr. Прип'ять – Prypiať; rus. Припять – Pripiať) je opustené mesto, tzv. „mesto duchov“ na severe Ukrajiny (Kyjevská oblasť), blízko hraníc s Bieloruskom. Nachádza sa len niekoľko kilometrov od jadrovej elektrárne Černobyľ.
| Pripiať (Прип'ять – Prypiať) | ||
| mesto | ||
 Pohľad na jadrovú elektráreň Černobyľ z mesta Pripiať
| ||
|
||
| Oficiálny názov: Прип'ять – Prypiať | ||
| Štát |  Ukrajina
| |
|---|---|---|
| Oblasť | Kyjevská oblasť | |
| Nadmorská výška | 120 m n. m. | |
| Súradnice | 51°24′20″S 30°03′25″V / 51,40556°S 30,05694°V | |
| Obyvateľstvo | 0 (2023) | |
| - pred evakuáciou | 49 360 (1986) | |
| Vznik | 1970 | |
| Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | |
| - letný čas | VELČ (UTC+3) | |
  Poloha mesta v rámci Ukrajiny
| ||
 Poloha mesta v Európe
| ||
| Wikimedia Commons: Pripyat | ||
| Webová stránka: www.pripyat.com | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Mesto bolo budované od leta 1970 ako sídlo pre približne 50 000 obyvateľov a zamestnancov, ktorí pracovali v jadrovej elektrárni Černobyľ.
Jadrová havária upraviť
Po havárii v jadrovej elektrárni Černobyľ, ktorá sa odohrala 26. apríla 1986 o 1:23:58 ráno miestneho času (UTC+3), sa ako keby zastavil čas. Veľká havária sa udiala v štvrtom reaktore černobyľskej elektrárne (známom ako Černobyľ-4). Došlo ku katastrofálnej parnej explózii, ktorá vyústila v požiar, sériu ďalších explózií a roztaveniu jadra reaktora. Ľudia, ktorí žili v meste Pripiať ani netušili, že len pár kilometrov od nich sa stala najväčšia jadrová katastrofa v dejinách ľudstva. Na druhý deň sa ešte o ničom nevedelo, prvé novinky sa dostávali pomaličky na povrch a ZSSR vláda ihneď nariadila okamžitú evakuáciu a 27. apríla 1986 v popoludňajších hodinách začala evakuácia celého mesta, ľudia si pobrali len tie najdôležitejšie veci, pretože mysleli, že sa domov ešte vrátia. Evakuácia trvala skoro 2 dni. Bol vypnutý plyn, voda, diaľkové vykurovanie a elektrina. Mestom začali prechádzať špeciálne milicionárske (vojenské) jednotky a dohliadali, ako odchádzajú kolóny autobusov a nákladných áut. Evakuácia mala byť pôvodne len na tri dni, vláda ZSSR však obyvateľom mesta klamala a vedela, že to je navždy. Pôvodne to bolo „mesto mladých“ - hlavne pracovníkov jadrovej elektrárne Černobyľ, vekový priemer obyvateľov bol menej ako 30 rokov.
Pár dní po tragédii, sovietske úrady poverili určitých ľudí zmeraním výšky rádioaktivity v meste aj blízko elektrárne. Prístroje ukazovali extrémne vysoké čísla, dokonca niekedy sa rádioaktivita nedala ani namerať, pretože pre takú vysokú rádioaktivitu prístroje neboli stavané.
Mnoho obyvateľov mesta zomrelo na choroby z ožiarenia, zvyšok sa presťahoval, najmä do Kyjeva a Slavutiča - nového mesta vybudovaného po Černobyľskej havárií, asi 50 km od Pripiati na východ.
Keď mesto „zomrelo“, malo necelých 16 rokov (stavať sa začalo v lete 1970).
Súčasnosť upraviť
Dnes je Pripiať „mesto duchov“: mŕtva, neobývaná zóna, z domov a občianskej vybavenosti sú ruiny. Zóna je dnes chránená vojakmi, pretože po havárii sa tam začalo rabovať, aby zabránili rabovaniu, celú zónu zabezpečili. V dnešnej dobe je to chránená oblasť. Všetky dvere sú otvorené, aby sa znížilo riziko pre návštevníkov. Mesto je stále zamorené, predovšetkým céziom. Bude musieť uplynúť najmenej 150 rokov od havárie, pokiaľ rádioaktivita klesne na úroveň, ktorá neškodí. Dnes je možné sa na niektorých miestach zdržiavať určitý čas, záleží od zamorenia. Ak zamorenie ustúpi, potom bude možné napríklad zvyšky mesta zbúrať a postaviť mesto nové. V posledných rokoch silnejú snahy o vybudovanie skanzenu z tohoto mesta - ako večná výstraha pred ľudskou nezodpovednosťou a neúctou k prírodným zákonom.
Aj po vyše 35 rokoch od tejto veľkej tragédie ešte stále v tomto meste nájdete všetko presne tak, ako to bolo pred ňou.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pripiať (mesto)
Externé odkazy upraviť
- Stránka vytvorená bývalými obyvateľmi mesta (po anglicky)
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pripjať (město) na českej Wikipédii.