Progresívna daň
Progresívna daň je typ dane, pri ktorej daňový poplatník s vyšším príjmom podlieha vyššiemu percentu zdanenia. V praxi sa využívajú takzvané „tax brackets“ čo znamená, že každá menová jednotka príjmu nad touto hranicou bude zdanená príslušným, teda i vyšším, percentom.[1] Väčšiemu daňovému zaťaženiu podliehajú jednotlivci s vyšším príjmom, a teda dochádza k prerozdeľovaniu bohatstva v spoločnosti.[2] Vyššie daňové zaťaženie alebo bremeno v tomto prípade znášajú bohatší jednotlivci.
Ekonomické dôsledky upraviť
Pozitívne upraviť
Zníženie platovej nerovnosti upraviť
Zavedenie progresívnej dane spôsobí zníženie disponibilného príjmu pre subjekty s vyšším príjmom a naopak jeho zvýšenie pre subjekty s nižšími príjmami. Týmto zmenší rozdiely v príjmoch medzi spomenutými skupinami a zmenší nerovnosť. Prostriedky získané od bohatších skupín tak miesto nadbytočnej spotreby môžu byť využité efektívnejšie, napríklad na pomoc chudobnejším.[3] Navyše, nižšie príjmové skupiny minú väčšinu svojho príjmu, ak nie celý, na základné životné potreby, zatiaľ čo bohatšie vrstvy si môžu dovoliť šetriť omnoho vyššie čiastky, keďže na základné životné potreby využijú iba časť svojich príjmov. Marginálny úžitok každého ďalšieho eura je preto omnoho väčší pri nižšie príjmových jednotlivcoch, ktorým i malá čiastka môže výrazne zlepšiť finančnú situáciu, zatiaľ čo životný štandard bohatších ľudí sa ani po zaplatení vyššej dane príliš nezmení.[4]
Vyššie príjmy štátu upraviť
Progresívne daňové zaťaženie implikuje vyššie zisky pre štát z výberu daní. Vyššie percento daňového zaťaženia vyššie príjmových skupín zvýši množstvo peňažných prostriedkov vyzbierané na daniach viac ako rovnaké daňové zaťaženie všetkých subjektov.[5] Toto tvrdenie platí za predpokladu, že sa nachádzame naľavo of Lafferovho bodu na Lafferovej krivke, a teda pri zvýšení daňovej sadzby sa daňový príjem štátu nezníži.[6]
Negatívne upraviť
Daňové úniky upraviť
Tento typ dane podnecuje daňové úniky, či snahy nachádzať medzery v zákone z dôvodu zníženia svojej daňovej povinnosti. Vysoko príjmové subjekty budú menej ochotné platiť vyššie percento na daniach a môžu sa pokúšať zapierať svoje príjmy, presunúť svoju rezidenciu do daňových rajov alebo inak obchádzať zákony a platenie daní.[7]
Vyššie administratívne náklady upraviť
Implementácia a udržiavanie progresívneho zdaňovania vyžaduje viac finančných prostriedkov ako pri rovnej daňovej sadzbe. Na základe odhadov IRS zaplatia Spojené štáty ročne približne 200 miliárd dolárov za implementáciu tohto systému. Oponenti tvrdia, že tieto prostriedky mohli byť využité lepšie, napríklad na pomoc chudobnejším.[8]
Demotivačný faktor upraviť
Ľudia s vyššími príjmami majú menšiu motiváciu hľadať si lepšie platenú prácu, či pracovať viac hodín, pretože by následne podliehali vyššiemu percentu zdanenia. Na dôvažok ľudia s nižšími príjmami nie sú motivovaní vzdelávať sa a zlepšovať svoje zručnosti, aby si zlepšili svoju pozíciu na trhu práce.[9]
História upraviť
V 90. rokoch 19. storočia v období neoklasicizmu boli zavedené progresívne daňové sadzby, ktoré zohľadňovali finančné pomery jednotlivcov. Využívali sa taktiež rôzne daňové úľavy a oslobodenia. V tomto období pramení poznanie, že daňové bremeno môže prevyšovať úžitok z daní vyzbieraných a to najmä pri jednotlivcoch s nižším dôchodkom. Analyzoval sa i daňový presun a dopad daní. Medzi významné osobnosti tohto obdobia patria napríklad Arshall, Pareto či Pigou.
V období Keynesiánstva – Keynes poukazoval na zvýšenie efektívnosti dopytu a stimulácii nedostatočných investícií prostredníctvom daní. Práve progresívne dane napomáhajú prerozdeľovaniu dôchodkov od vyšších k nižším tým, že zvyšujú sklon k spotrebe. Ten je rastúci s klesajúcim dôchodkom.
V období Neokonzervatizmu, teda 60. a 70. rokoch minulého storočia sa hospodárska politika podľa Kaynesa ukázala ako zvyšujúca infláciu, a tak sa do popredia dostávala orientácia na samoregulačný trhový mechanizmus namiesto priamej regulácie štátom. Daňovú teóriu neokonzervatizmu reprezentuje Lafferova krivka a Teória strany ponuky.
Osemdesiate roky 20. storočia sú význačné daňovými reformami v trhových ekonomikách mnohých štátov. Postupné zvyšovanie progresivity daní bolo zapríčinené snahou zabezpečiť dostatočnú výšku verejných príjmov ako odpoveď na potrebu rastu verejných výdavkov v období hospodárskeho rastu. Toto opatrenie malo za následok zníženie tempa rastu, ba dokonca stagnáciu daňových výnosov.[10]
Príklady progresívnej dane upraviť
Slovensko upraviť
Príkladom progresívnej dane na Slovensku je daň z príjmu. Ročné zdaniteľné zdroje do 38 553,01 € podliehajú 19% zdaneniu. Príjmy nad touto hranicou sú zdanené vyšším percentom, a to konkrétne 25%.[11]
Nemecko upraviť
Daň z príjmu je v Nemecku progresívna a navyše rozdielna pre slobodných a zosobášených daňových poplatníkov. V daňovom roku 2021 boli platné nasledujúce hodnoty: Pre slobodných platcov daní príjmy do 9 744 € nepodliehajú zdaneniu. Príjmy nad 9 744 € a pod 57 918 € podliehajú zdaneniu v rozmedzí 14 % – 42 % (geometricky progresívne zdanenie). Príjmy od 57 918 € do 274 612 € sú zdanené 42 %. Nakoniec príjmy nad 274 612 € podliehajú zdaneniu vo výške 45 %. Pre daňových poplatníkov, ktorí sa nachádzajú v manželskom zväzku sú v Nemecku daňové povinnosti o čosi nižšie. Daňovému zaťaženiu pre túto skupinu ľudí nepodliehajú príjmy do 19 488 €. Rozmedzie 19 488 € až 115 836 € je zdanené 14% – 42% zaťažením (opäť geometricky ako v predošlom prípade). Príjmy medzi 115 836 € a 549 224 € podliehajú zdaneniu 42 %. Príjmy nad touto hranicou sú zdanené 45 %.[12]
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska upraviť
Vo Veľkej Británii sa daň z príjmu nezdaňuje až do hodnoty £12 570. Následne príjmy od £12 571 do £50 270 podliehajú dani 20 %. Rozmedzie £50 271 až £150 000 je zdanené vyšším percentom a to konkrétne 40 %. Príjmy nad £150 000 podliehajú zdaneniu 45 %. Tieto hodnoty sú aktuálne pre daňové obdobie 6. 4. 2022 – 5. 4. 2023.[13] Avšak pre obyvateľov Škótska sú hodnoty daní a príjmov odlišné. Konkrétne nezdanené sú príjmy do £12,570. Hodnoty medzi £12 571 a £14 732 podliehajú zdaneniu vo výške 19 %. Príjmy od £14 733 do £25 688 podliehajú dani 20 %. Zdanenie vo výške 21 % sa aplikuje na rozmedzie £25 689 až £43 662. V prípade £43 663 až £150 000 príjem podlieha zdaneniu 41 %. Príjmy nad £150 000 sú zdanené 46 %.[14]
Portugalsko upraviť
Nezdanené príjmy sú do výšky 7 112 €. Príjmy od 7 112 € do 10 732 € sú zdanené 23 %, pričom odpočítateľná položka tvorí 604,54 €. Príjmy od 10 732 € do 20 322 € sú zdanené 28,5 % s odpočítateľnou položkou 1 194,80 €. Rozmedzie 20 322 € až 25 075 € podlieha sadzbe 35 % s odpočítateľnou položkou 2 515,63 €. Príjmy medzi 25 075 € a 36 967 € podliehajú 37 % a odpočítateľnej položke 3 017,27 €. Príjmy medzi 36 967 € a 80 882 € poliehajú zdaneniu 45 %, pričom odpočítateľná položke je vo výške 5 974,54 €. Príjmy nad 80 882 € sú zdanené 48 % s odpočítateľnou položkou vo výške 8 401,21 €. Tieto hodnoty pre dane z príjmov fyzických osôb boli platné pre rok 2021, pričom príjem podliehajúci dani sa delil dvoma ak sa platca dane nachádzal v manželskom zväzku.[15]
Referencie upraviť
- ↑ KAGAN, J. (2021, October 25). Progressive Tax. www.investopedia.com. Retrieved April 25, 2022, from [1]
- ↑ Boyce, P. (2022, March 11). Progressive Tax Definition. BoyceWire. Retrieved April 25, 2022, from [2]
- ↑ [Boyce, P. (2022, March 11). Progressive Tax Definition. BoyceWire. Retrieved April 25, 2022, from https://boycewire.com/progressive-tax-definition/]
- ↑ [Capital, P. (2022, April 5). Progressive Tax: Definition & Advantages. Personal Capital. Retrieved April 25, 2022, from https://www.personalcapital.com/blog/taxes-insurance/what-is-progressive-tax/]
- ↑ [Radonshiqi, R. (2016). Advantages and Disadvantages of Progressive and Flat Tax. International Journal of Business Management, 1, 63–65. https://sciarena.com/storage/models/article/gG9jOw7V95pwP776p6QbQXCMgNe1qYFH9Oe5yGsMaMBH0BGYWyaXhARVk5nJ/advantages-and-disadvantages-of-progressive-and-flat-tax.pdf]
- ↑ [Lafferova křivka. (n.d.). BusinessCenter.podnikatel.cz. Retrieved April 24, 2022, from https://businesscenter.podnikatel.cz/slovnicek/lafferova-krivka/]
- ↑ [Muley, R. (2016, January 29). Progressive Tax: Merits and Demerits | Public Finance. Economics Discussion. Retrieved April 25, 2022, from https://www.economicsdiscussion.net/taxes/progressive-tax/progressive-tax-merits-and-demerits-public-finance/17436]
- ↑ [Gaille, L. (2018, May 7). 11 Biggest Progressive Tax Pros and Cons. Vittana. Retrieved April 25, 2022, from https://vittana.org/11-biggest-progressive-tax-pros-and-cons]
- ↑ [Nordmeyer, B., MA. (2022, February 4). The Advantages of Regressive Taxes. Sapling. Retrieved April 25, 2022, from https://www.sapling.com/6522295/advantages-regressive-taxes]
- ↑ [História dani. (n.d.). Tahaky-Referaty.Sk. Retrieved April 24, 2022, from https://referaty.aktuality.sk/historia-dani/referat-9068]
- ↑ 2022 Tax Guideline for Slovakia. (2022, January 19). Accace - Outsourcing and Advisory Services. Retrieved April 24, 2022, from [3]
- ↑ [Germany - Individual - Taxes on personal income. (2022, January 10). https://taxsummaries.pwc.com/. Retrieved April 26, 2022, from https://taxsummaries.pwc.com/germany/individual/taxes-on-personal-income]
- ↑ [Government Digital Service. (2015, April 7). Income Tax rates and Personal Allowances. GOV.UK. Retrieved April 26, 2022, from https://www.gov.uk/income-tax-rates]
- ↑ [Government Digital Service. (2015, October 27). Income Tax in Scotland. GOV.UK. Retrieved April 26, 2022, from https://www.gov.uk/scottish-income-tax]
- ↑ [Portugal - Individual - Taxes on personal income. (2022, April 8). Taxsummaries.Pwc.Com. Retrieved April 26, 2022, from https://taxsummaries.pwc.com/portugal/individual/taxes-on-personal-income]