Rímska architektúra
Rímska architektúra je etapa vývoja antickej architektúry od štvrtiny 8. stor. pred Kr. do druhej polovice 5. storočia na území Rímskej ríše.
Rímska architektúra vznikla racionálnym spojením dvoch zdanlivo protichodných predchodcov gréckej architektúry a etruskej stavebnej techniky, založenej na systéme mohutných pilierov a valených klenieb. Spojenie oboch systémov sa uskutočňuje na stavbách pre verejný život spoločnosti (divadlo, amfiteáter, ...), zatiaľ čo úžitkové stavby (akvadukty) si dlho uchovávajú svoj pôvodný, v podstate etruský technický charakter a najstaršie chrámy z prvých rokov republiky sú zasa čisto helenistické, hoci neskôr nadobúdajú špecificky rímsku tvárnosť.
Výsledná rímska architektúra je budovaná v etruskej klenbovej technike. Použitie klenieb umožnilo uzavrieť aj vnútorné priestory obrovských rozponov jedinou plochou bez radov vnútorných podpier, ktoré boli v podobných stavbách nevyhnutné. Tým bol vytvorený jednotný vnútorný priestor, architektonicky ukončený ako samostatná výtvarná jednotka, ktorý je hlavným prínosom rímskej architektúry pre svetový vývoj staviteľského umenia.
Významné stavby upraviť
- Akvadukt
- Amfiteáter
- Anjelský hrad
- Antické baziliky
- Caracallove kúpele
- Circus Maximus
- Domus Aurea
- Forum Romanum
- Hadriánova vila
- Hadriánov val
- Koloseum
- Panteón
- mesto Pompeje
- Trajánov stĺp
- Via Appia
- Via Sacra (Posvätná cesta v Ríme)
- Titov oblúk
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rímska architektúra
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Architektura starověkého Říma na českej Wikipédii.