Rímsky cisár (staroveký Rím)
Rímsky cisár (lat. Caesar) bol samovládca v Rímskej ríši.
Prvým cisárom bol Octavianus Augustus, ktorý vystupoval ako princeps, t. j. predstieral trvanie republikánskej ústavy, hoci roku 31 pred Kr. sa zmocnil vlády.
Caesar upraviť
Napriek populárnym názorom nebol Július Cézar nikdy cisárom (princeps), hoci ho v roku 45 pred Kr. vymenovali (nie ako prvého Rimana) za doživotného rímskeho diktátora a historici ho za cisára považovali. Na druhej strane však sa meno Caesar stalo priezviskom prvej dynastie a efektívne sa s ním narábalo ako s titulom, čo bola prax, v ktorej sa pokračovalo počas celého cisárstva. Podobne aj Suetonius napísal Dvanástich Cézarov (vrátane Flaviovcov), takže istá kontinuita sa očividne pociťovala.
Spôsoby nadobudnutia titulu cisára v Rímskej ríši:
- Príslušnosť k vládnucej dynastii – originárna (pokrvné príbuzenstvo) – Titus, odvodená (adopcia) – Traianus
- Uchopenie moci vojenskou silou – Septimius Severus
- Zdedenie titulu prostredníctvom závetu predošlého cisára – Tiberius
- Voľbou špecifickým orgánom (napr. senátom) – Nerva
- Pribratie iným cisárom (diarchia, tetrarchia,…) – Constantius Chlorus
- Uchopenie moci mimovojenskou silou (charizma, bohatstvo, vplyv, úcta…) – Vitelius
Principát a dominát upraviť
Tradične rozlišujeme dve fázy rímskeho cisárstva:
- Principát sa vyznačoval nahromadením republikánskych úradov (najmä tribunátu ľudu a vojenskej moci) v rukách jednej osoby.
- Dominát: Správne reformy Diokleciánove a Konštantína I. (zač. 4. stor.) premenili ríšu na cisársku absolútnu monarchiu (dominát). Cisára označovali 'dominus' (Veličenstvo) a jeho vôľa sa stala jediným zdrojom všetkého práva pre celú ríšu.