Rým
Rým je zvuková zhoda dvoch alebo viacerých slabík na istých bodoch veršov, najčastejšie na ich koncoch. Rozsah zhody je v každej národnej poézii odlišný, mení sa aj v rámci jednej národnej literatúry (zmeny závisia od obdobia, literárnej školy, autorov i od básnického vývinu jednotlivca). Napriek tomu, že rým je predovšetkým zvukovou zhodou, medzi slovami v rýme vzniká širší vzťah, do vzájomného súvisu vstupujú celé slová a ich významy. Do tohto vzťahu niekedy vstupujú aj významy slov v skrytej prítomnosti, teda významy slov, ktoré by sa mohli rýmovať, ale do rýmu nevstúpili.
Rým je vertikálnou metaforou, pretože sa v ňom vstupujú do vzťahu slová, ktoré sa obyčajne nespájajú v mimoumeleckých prejavoch. Ich čiastočná podobnosť, nevyhnutná zložka básnickej obraznosti vôbec, je obsiahnutá v podobnom zvuku. Čiastočná zvuková zhoda je tzv. tertium comparationis, ktoré stavia do prirovnania slová na konci veršov.
Typy rýmov [1] upraviť
Združený rým upraviť
O združenom rýme hovoríme vtedy, ak zvuková zhoda slabík na konci veršov sa dá vyjadriť pomocou schémy: AABB, teda keď sa prvý verš rýmuje s tým druhým a tretí verš sa rýmuje so štvrtým.
Napríklad:
Zdalo sa mi vo sne, zdalo: A
dievča moje ma čakalo, A
čakalo ma s pekným pierkom B
na záhrade pod večierkom. B
(úryvok z básne Sen od Sama Chalupku)
Párový rým upraviť
O párovom (čes. tirádový rým) rýme hovoríme vtedy, ak zvukomalebná zhoda slabík na konci veršov sa dá vyjadriť pomocou schémy AAAA, teda keď sa všetky verše rýmujú navzájom.
V slovenskej literatúre sa tento typ rýmu nepoužíva takmer vôbec, ale v českej a maďarskej áno.
Napríklad:
V hlubokosti uctivosti A
s hroznou horlivostí A
k veliké slavnosti A
namáhám se dosti A
ve své výřečnosti A
(Karel Havlíček Borovský: 19. března 1845)
Obkročný rým upraviť
O obkročnom rýme hovoríme vtedy, ak zvukomalebná zhoda slabík na konci veršov sa dá vyjadriť pomocou schémy ABBA, teda keď sa prvý verš rýmuje so štvrtým a druhý verš s tretím, alebo sa opakuje).
Napríklad:
Ako vy, Tatry, keď oblak zlatý A
na hory svoje hodíte: B
tône v života úsvite. B
tak ona duchom svojím mi šatí A
(úryvok z Maríny od Andreja Sládkoviča - druhá strofa)
Striedavý rým upraviť
O striedavom rýme hovoríme vtedy, ak zvukomalebná zhoda slabík na konci veršov sa dá vyjadriť pomocou schémy ABAB, teda keď sa prvý verš rýmuje s tretím a druhý verš so štvrtým).
Napríklad:
Za mier musí básnik do olova A
tvrdo písať spravodlivú zášť. B
Sláviť musí jasným zvonom slova A
radostnú a rozkvitnutú vlasť. B
(úryvok z básne Verše od Milana Rúfusa)
Prerývaný rým upraviť
O prerývanom rýme hovoríme vtedy, ak zvukomalebná zhoda slabík na konci veršov sa dá vyjadriť pomocou schémy ABCB, teda keď sa prvý verš nerýmuje so žiadnym (alebo ak existuje, tak s piatym) a druhý verš so štvrtým).
Napríklad:
Mám ústa plné tvojich úst. A
Mám dlane plné tvojich dlaní. B
V lebke jak vietor v roklinách C
mi šumí hlas tvoj rozvzlykaný. B
(Úryvok z diela Rozlúčenie od Milana Rúfusa)
Postupný rým upraviť
O postupnom rýme hovoríme vtedy, ak zvukomalebná zhoda slabík na konci veršov sa dá vyjadriť pomocou schémy ABCABC, teda keď sa prvý verš rýmuje so štvrtým, druhý verš s piatym a tretí verš so šiestym.
Napríklad:
Ale buď mocná v tichu, A
ako je ruží pýcha, B
ako je ruží stud, C
a cestou do zániku A
ty, ktorá nezaniká, B
človeka neodsúď. C
(Úryvok od Jána Kostru)
Exotický rým upraviť
O exotickom rýme hovoríme ak sa rýmujú dve slová cudzieho pôvodu alebo má cudzí pôvod aspoň jeden z rýmov.
Napríklad:
Treba avantgarde stále robiť garde?
Ďalší príklad:
Do éteru na literu.
Typy rýmov podľa zvukových zhôd upraviť
Asonančný rým (Asonancia) upraviť
V asonončnom rýme je zvuková podobnosť, ktorá sa uplatňuje, keď je nejaká zhoda samohlások v rýmoch na konci veršov. Samohlásky nemusia byť totožné, totižto nejde o zvukovú zhodu. Najčastejšie sa vyskytuje v ľudových piesňach a riekankách.
Napríklad:
- berú - nesejú
- malý - starý
- tichu - zániku
Zhodný rým upraviť
V zhodnom rýme sa posledné samohlásky a spoluhlásky rýmov zhodujú.
Napríklad:
- krásavicu - polovicu
Gramatický rým upraviť
Gramatický rým je rým, ktorý vzniká ak sa rýmujú slová, ktoré majú zhodné všetky základné gramatické kategórie – rovnaký slovný druh, rod, číslo, pád, prípadne aj osobu a čas. Na gramatický rým sa najčastejšie uplatňuje schéma AAAA.
Napríklad:
- písať - knísať
- mladosť - starosť
- pomalé - nemalé
Rýmové echo upraviť
Pri rýmovom eche sa rýmujú slová s nezhodným počtom slabík.
Napríklad:
- Krým - zaňadrím
Vnútorný rým upraviť
Keď sa poloverš rýmuje s tým druhým.
Napríklad:
Hory, šíre hory – to ich rodné dvory, hole, sivé hole – to ich rodné pole.
(úryvok z diela Smrť Jánošíkova od Jána Botta)
Delenie rýmov podľa prízvuku [2] upraviť
Mužský rým upraviť
Pri mužskom rýme je prízvuk na poslednej rýmujúcej sa slabike, teda je prízvučná.
Napríklad:
Ach, nie som viac ten, čo som býval:
tak istí mi i samodôvera.
Čo prvými sa lúčmi v tvár mi díval,
kým — junoš citný — o kráse som sníval,
deň dávno zhasol v chladoch večera;
zrak márne tône rozberá.
(úryvok z diela Ach, nie som viac ten, čo som býval od Pavla Országha Hviezdoslava)
Ženský rým upraviť
Pri ženskom rýme je posledná rýmujúca sa slabika neprízvučná.
Napríklad:
A znenazdajky aj breza dohorela.
No keď z nej víchor strhol zvyšky šiat,
začala sa mu v bezradnosti biela
nahotou tela v dlaniach mlčky smiať.
(úryvok z diela Breza od Pavla Horova)
Referencie upraviť
- ↑ encyklopediapoznania.sk, [cit. 2020-04-22]. Dostupné online.
- ↑ Teória rýmu | Slavonica.sk: Komunita autorov poézie a prózy [online]. www.slavonica.sk, [cit. 2020-04-22]. Dostupné online.
Zdroje upraviť
- TURČÁNY, Viliam. Rým v slovenskej poézii. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1975. 438 s.
- https://moodle.pf.unipo.sk/mod/page/view.php?id=18672
Použitá literatúra upraviť
- CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7
- MAPKA LITERATÚRY SŠ 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-41-7
- PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava