Repisko (vrch v Spišskej Magure)

vrch v Spišskej Magure

Repisko (1 259,0 m n. m.[1]) je najvyšší vrch Spišskej Magury, krajinného celku Podhôľno-magurskej oblasti.[2] Nachádza sa približne 20 km severozápadne od Kežmarku.[3]

Repisko
vrch
Repisko, v pozadí Belianske Tatry
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Okres Poprad
Obec Tatranská Javorina
Pohorie Spišská Magura
Podcelok Repisko
Povodie Dunajec
Nadmorská výška 1 259 m n. m.
Súradnice 49°17′32″S 20°11′55″V / 49,2921°S 20,1986°V / 49.2921; 20.1986
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup neznačený
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Repisko
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Poloha upraviť

Vrch sa nachádza v západnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Repisko[2], približne 4 km severozápadne od obce Ždiar.[3] Nachádza sa v Prešovskom kraji, okrese Poprad a zasahuje do katastrálneho územia obce Tatranská Javorina.[4] Vrcholom vedie hranica Tatranského národného parku a ochranného pásma Pieninského národného parku.[3]

Opis upraviť

Repisko leží na juhozápadnom okraji pohoria, na okraji národného parku. Juhovýchodne susedí 1 214 m n. m. vysoký Príslop, severozápadne susedí 1 126 m n. m. vysoký Suchý vrch a severovýchodne leží 1 037 m n. m. vysoká Okrúhla. Juhozápadnú a západnú časť masívu odvodňujú prítoky Javorinky, východne situované svahy odvádzajú vodu potokom Kobylianka cez Bystrú a Osturniansky potok do rieky Dunajec.[3] Veľká časť vrchu je odlesnená.

Výhľady upraviť

Vrch je z veľkej časti odlesnený a poskytuje zaujímavé výhľady, samotná vrcholová časť je čiastočne zalesnená a poskytuje tak obmedzený rozhľad. Z vhodných častí sú však jedinečné výhľady na Belianske a časť Vysokých Tatier, no okrem okolitých vrchov pohoria možno pri ideálnych podmienkach pozorovať Levočské vrchy, Pilsko i Babiu horu.[5]

Prístup upraviť

Na vrchol nevedie značkovaný chodník a najľahší výstup je zo sedla Pod Príslopom cez Príslop.[3]

Referencie upraviť

  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 17.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-07-29]. Dostupné online.
  3. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-07-29]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-07-29]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-07-29]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť