Riboflavín

Riboflavín (iné názvy: vitamín B₂, vitamín G, ovoflavín, laktoflavín) je žlté až oranžovo-žlté prírodné flavínové farbivo slabo rozpustné vo vode. V potravinárstve sa označuje E číslom E101. Jeho biologicky aktívnymi podobami sú flavínmononukleotid (FMN) a flavínadeníndinukleotid (FAD).

Riboflavín
Riboflavín
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	C17H20N4O6
Synonymá	6,7-Dimetyl-9-(1-D-ribityl)izoaloxazín, 7,8-dimetyl-10(D-ribo-2,3,4,5-tetrahydroxypentyl)izoaloaxazín, vitamín B2, E101, laktoflavín, vitamín G, ovoflavín, laktoflavin, hepatoflavín, verdoflavín, uroflavín
Vzhľad	žltá, oranžovo-žltá pevná látka
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť	376,37 g/mol
Rozpustnosť vo vode	0,065 g/l (20 °C)
Teplota topenia	~280 °C
Teplota varu	715,6 ± 70,0 °C
Ďalšie informácie
Číslo CAS	83-88-5
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Charakteristika

Riboflavín nie je citlivý na teplo, kyseliny ani oxidácie, ale neznesie svetlo, hlavne ultrafialové. Jeho spotreba stúpa v stresových situáciach. V spolupráci s enzýmami sa podieľa na metabolickej premene živín a získavaní energie pre bunku. Spolu s ďalšími vitamínmi (kyselina listová, pyridoxín, niacín) sa zúčastňuje produkcie hormónov v kôre nadobličiek. Vstrebáva sa veľmi dobre, viaže sa na proteíny plazmy. Malá časť sa ukladá v pečeni a v pľúcach.

Riboflavín sa považuje za úplne netoxický, nie je mutagénny, teratogénny ani karcinogénny ani pri veľkých dávkach.

Riboflavín sa z tela vylučuje prevažne močom (spôsobuje jeho žlté intenzívne zafarbenie), ale môže sa vylučovať aj potom.

Výskyt

Vo voľnej forme a vo forme nukleotidov sa riboflavín vyskytuje vo všetkých rastlinných a živočíšnych organizmoch. Väčšina rastlín a plodov obsahuje riboflavín vo veľmi malom množstve. Podstatne bohatším zdrojom sú kvasnice, mlieko, mäso, ryby. Zistilo sa, že pasterizáciou mlieka sa stráca 20% riboflavínu a čím je mlieko trvanlivejšie, tým menej riboflavínu obsahuje.

Riboflavín obsahuje aj:

• droždie, pečeň, srdce, obličky, tvaroh, orechy

Vplyv na zdravie

Riboflavín je dôležitý pre dobrý stav kože, očí, funkciu srdca a ďalších orgánov. Má výrazný vplyv na metabolizmus sacharidov, lipidov a aminokyselín, ovplyvňuje celkovú energetickú premenu v organizme. Ako súčasť enzýmov v dýchacom reťazci je nevyhnutný pre základný bunkový metabolizmus. Je dôležitý pre červené krvinky, reguláciu rastu človeka a reprodukciu.

Denná spotreba riboflavínu je 1 – 1,2 mg. Vyššia je v období rastu, pri infekciách, po operáciach a úrazoch, v tehotenstve a v období kojenia, tiež pri zvýšenej činnosti štítnej žľazy a pri potrave s vyšším podielom tukov. Deficit riboflavínu sa môže prejaviť aj pri chorobe žlčníka, chronickom zápale tenkého čreva, pri cukrovke, pri používaní perorálnej antikoncepcie a pri terapii antidepresívami s tricyklickou štruktúrou. Vyššiu spotrebu majú fajčiari a ľudia konzumujúci alkohol. Riboflavín sa odporúča aj osobám trpiacim zvýšenou hladinou homocysteínu.

Prejavy nedostatku riboflavínu

• bolestivé, zapálené ústne kútiky
• poruchy ústnej sliznice
• dystrofia nechtov