Rimavské Janovce

Rimavské Janovce (maď. Jánosi) sú obec na Slovensku v okrese Rimavská Sobota.

Rimavské Janovce
obec
Reformovaný kostol
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Rimavská Sobota
Región	Gemer
Vodný tok	Rimava
Nadmorská výška	196 m n. m.
Súradnice	48°20′29″S 20°03′47″V
Rozloha	26,1 km² (2 610 ha)
Obyvateľstvo	1 456 (31. 12. 2023)
Hustota	55,79 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1270
Starosta	Roman Uhrin (nezávislý)
PSČ	980 01
ŠÚJ	515469
EČV (do r. 2022)	RS
Tel. predvoľba	+421-47
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Rimavské Janovce
Webová stránka: rimavskejanovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Polohopis

Obec Rimavské Janovce sa nachádza na juhu Banskobystrického kraja, v okrese Rimavská Sobota. Rozprestiera sa 5 km od okresného mesta na ploche 2 409,78 ha. Priemerná nadmorská výška je 219 m n. m.. Územie patrí geologicky k paleogénu (staršie treťohory). Geomorfologicky patrí k vnútorným, resp. vonkajším Západným Karpatom. Podľa geomorfologických jednotiek, väčšina katastrálneho územia obce je začlenená ako rovina, juhovýchodný okraj katastra ako pahorkatina. Geologické podložie tvoria zlepence, brekcie a pieskovce, príp. piesčité štrky. Z pôd sú zastúpené hlavne hnedozeme, mierne až silne ílovité. V okolí rieky Rimava sa vyskytujú fluvizeme.
Prevažnú časť katastra tvorí orná pôda – 1 526,32 ha (63,38 %), trvalé trávne porasty 785,60 ha (32,6 %), a v menších výmerách sú zastúpené vinice 1,44 ha (0,059 %), záhrady 72,05 ha (2.98 %), lesné pozemky 5,26 ha (0,21 %), zastavané plochy a nádvoria 6,32 ha (0,25 %), stavebné pozemky 0,64 ha (0,026 %) a ostatné plochy (vodné plochy, remízky) 12,15 ha (0,50 %). K obci patria 3 osady: Jánošíky, Močiar a Ilona. Kataster obce susedí s obcami Pavlovce, Jesenské, Hodejov, Gemerček, Rimavská Sobota, Sútor a Belín. Produkčne patrí územie obce do kukurično-repárskej výrobnej oblasti.

Vodné toky

Územím obce preteká rieka Rimava, jej dĺžka v katastrálnom území je 4,25 km. V sedemdesiatych rokoch bola zregulovaná, čím sa výrazne znížilo riziko záplav. V dolnom úseku rieky bola v roku 2005 vybudovaná čistiareň odpadových vôd. Do vodného toku sa vlieva viacero potokov. Najväčší z nich, Kurinecký potok, je vybudovaný umelo. Bol naprojektovaný a vybudovaný v 60. rokoch na odvádzanie nadbytočnej vody z vodnej nádrže Kurinec. Celková dĺžka potokov je 24,5 km. Na území obce nie sú lokalizované žiadne rybníky a jazerá. Močiare a melioračné šachty boli odstránené, resp. zregulované v 60. a 70. rokoch. V roku 2000 bol v katastrálnom území obce zistený prameň geotermálnej vody. Nachádza sa v hĺbke 22 m pod povrchom zeme a jeho teplota je 35 °C. Tento zdroj má v dlhodobom pláne využiť mesto Rimavská Sobota pre vybudovanie aquaparku na Kurinci.

Klíma

Hoci je klíma kontinentálna, vyznačuje sa veľkými výkyvmi. V jesennom a zimnom období sa objavujú ťažké hmly. V zimnom období nie sú zriedkavé extrémne nočné mrazy]. Priemerná januárová teplota dosahuje −3,9 °C. Naopak v jarnom a letnom období je veľmi teplo a sucho, resp. daždivo. Priemerná júlová teplota činí 19,4 °C. To znamená teplotný rozdiel medzi najchladnejším a najteplejším mesiacom v roku skoro 24 °C. Vegetačné obdobie trvá zvyčajne od polovice marca do konca septembra. Tropických dní (teplota nad 30 stupňov) býva priemerne 28, na druhej strane ľadových dní (celodenný mráz) je zvyčajne 40. Trvalá snehová prikrývka sa udrží priemerne 60 – 70 dní. Priemerný ročný úhrn zrážok je 540 mm. Celkovo patrí územie obce k najsuchším oblastiam v okrese.

Fauna a flóra

Na poliach medzi obilninami a krmovinami hniezdia jarabice, prepelice, v remízkach bažant. Hlavne počas suchej jesene sa premnožujú drobné hraboše a myši. Zriedkavo je možné nájsť aj jazveca či ježa. Vďaka útlmu poľovníckych aktivít dochádza k premnoženiu zajaca poľného, králika divého i srnčej zveri. Čriedy sŕn a čoraz viac i líšok sa hlavne v zimnom období hľadajúc potravu približujú ľudským obydliam. Na brehoch vodných tokov hniezdi kačica divá, prechodne volavky a kormorány, zriedkavo zopár labutí. Na vlhších stanovištiach sa vyskytujú obojživelníky: skokan zelený, skokan hnedý, ropucha, rosnička zelená. Zastúpené sú aj niektoré druhy plazov: jašterice, vretenice a užovky.

Z vtáctva sú najviac zastúpené škorce, vrabce, lastovičky, belorítky, hrdličky, straky, vrany, stehlíky, sýkorky, sovy, ďatle, žlny, kukučky, dudky. V obci je päť hniezd bociana bieleho a tri hniezda vzácneho strakoša sivého, ktorý hniezdi na topoľoch. Vzrástol aj počet drobného hmyzu, napr. pásavka zemiaková, blyskáčik repkový, obaľovače, motýle. Ďalej sú zaznamenané prírastky koníkov, kobyliek a svrčkov. Každé štyri roky sa opakuje hromadný výskyt chrústa obyčajného. V menšom množstve sa vyskytuje aj roháč obyčajný, bystrušky a svätojánske mušky. V lete sú na pastvách premnožené bodavky, ovady a strečky.

Na lúkach a pastvinách sa vyskytujú takmer všetky druhy tráv: kostrava lúčna, kostrava červená, reznačka laločnatá, mätonoh trváci a mnohokvetý, lipnica lúčna, timotejka lúčna. Ďalej ďatelinoviny ako: ďatelina plazivá, hybridná a lúčna, ľadenec rožkatý, vika siata i vičenec vikolistý. Brehy vodných tokov sú lemované melioračnými drevinami ako je topoľ, vŕba, jelša a osika. Charakter vidieckeho prostredia dotvárajú typické radové výsadby ovocných drevín popri cestných komunikáciách, najmä jabloní a sliviek. Lesné spoločenstvá sú takmer výlučne tvorené listnatými drevinami, z nich najmä duby, hraby, buky a cery.

Dejiny

Prvá písomná zmienka o obci Rimavské Janovce pochádza z roku 1221 vo Varadinskom registri. V 13. storočí sa sídlo spomína ako Januš, o 200 rokov neskôr je spomínané ako Janoši a od roku 1773 ako Janošovce. Od názvu Janošovce nad Rimavou prešla obec v roku 1951 k dnešnému pomenovaniu. Archeologické nálezy pochádzajú z konca eneolitu, približne z roku 1800 pred Kr. Zachovali sa archeologické náleziská kamenných a bronzových nástrojov z pilinskej a mladšej doby bronzovej a z doby halštatskej. V 5. storočí pred Kr. na územie obce prenikli Skýti, svedčí o tom skýtske pohrebisko na pustatine Lelt. Neskôr v 2. až 3. storočí pred Kr. sa na územie obce dostali Kelti a priniesli niektoré druhy remesiel. V 1. až 4. storočí začalo rímske obdobie, v 5. – 6. storočí sťahovanie národov. V 5. storočí dorazili Húni a Góti a o storočie neskôr Longobardi. Napokon prenikli na naše územie od 4. po 9. storočie Slovania zo zakarpatskej oblasti.
V novodobej histórii sa do obce prisťahovali v rokoch 1921 až 1927 obyvatelia z Podpoľania, Horehronia a zo Záhoria, ktorí žijú v obci dodnes. V roku 1952 bolo do obce presídlených 45 slovenských rodín z Maďarska.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa, jednoloďová románska stavba s polkruhovou apsidou, bez veže, z prelomu 12. a 13. storočia. Stavbu vybudovali benediktínski mnísi, ktorí tu mali kláštor, nepriamo spomínaný už v roku 1221. Pôvodne išlo o dvojvežovú stavbu. Kláštor zanikol v súvislosti s reformáciou v období rokov 1548-1580. V rokoch 1875-1876 bol už silno poškodený kostol reštaurovaný v duchu dobového purizmu. V tomto období vznikli neorománske štíty a oblúčové vlysy a zuborezy na fasáde kostola. Nedostatkom finančných prostriedkov nedošlo k dostavbe plánovaných veží. Vnútorná výzdoba rešpektuje stredovekú ikonografiu v idealizovanom variante s prvkami nazarenizmu. Na severnej stene lode dodnes vidno otlačok zaniknutej kláštornej budovy. Benediktínski mnísi v obci postavili aj mlyn pri dnes už zasypanom koryte rieky Rimava v 14. storočí. Pracoval viac než šesť storočí.

• 
  Kostol sv. Jána Krstiteľa
• 
• 
  Románsky ústupkový portál
• 
  Interiér kostola
• 
  Apsida

• Reformovaný kostol, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1806. Vznikol využitím staršej asi gotickej stavby, pravdepodobne súčasti areálu bývalého benediktínskeho kláštora. Z tejto etapy sa dochoval dnes už zamurovaný západný portál. V roku 1882 bol rozšírený. V interiéri sa nachádzajú dve protiľahlé drevené empory z roku 1891. Priestor je plochosropý. Kazateľnica a organ sú klasicistické z 19. storočia. Stôl Pána je z tepaného železa z roku 1906. Kostol má hladké fasády, veža je členená pilastrami s korunnou rímsou s terčíkom a ukončená zvonovitou helmicou.

• 
  Reformovaný kostol
• 
• 
  Interiér kostola
• 
• 

• Törökovská kúria, jednopodlažná neskorobaroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou a s bočnými pavilónmi z roku 1800. Fasáde dominuje predstavaný rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom v ktorom je umiestnený bohato zdobený štukový erb. Fasády sú členené lizénovými rámami, okná majú dekoratívne suprafenestry s festónmi.

• 
  Törökovská kúria
• 
• 
  Detail erbu v tympanóne
• 
  Bočný pavilón
• 

• Neskoroklasicistická kúria, dom číslo 47, jednpodlažná dvojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou z druhej polovice 19. storočia. Objekt má predstavaný päťosový rizalit členený pilastrami a polostĺpami. Ukončený je trojuholníkovým štítom s tympanónom. Okná majú profilované rímsy nesené konzolami.

• 
  Pozdneklasicistická kúria
• 
• 
  Ďalšie kúrie v obci
• 
• 

Turizmus

Atrakciou pre turistov je vodná nádrž Kurinec, s ktorou je obec spojená chodníkom pre cyklistov. V lete sa koná podujatie Deň obce, počas plesovej sezóny sa konajú Matičný ples, Katarínska zábava, či Silvestrovský ples. Množstvo podujatí sa celoročne realizuje v meste Rimavská Sobota, napr.: Letavy, Atrium Art, Jesenný či Jarný jarmok, Dni mesta a mnohé ďalšie.

Občianska vybavenosť

V obci fungujú dve základné školy a materská škola. Obec ukončila výstavbu 2. etapy kanalizácie, v súčasnosti sa pripravuje na rekonštrukciu miestnych komunikácií a chodníkov, úpravu verejných priestranstiev a rekonštrukciu autobusových zastávok.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rimavské Janovce

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce
• Apsida.sk– profil románskeho kostola