Wikipédia

Royal Air Force

letecká zložka Britských ozbrojených síl

Royal Air Force (skratka: RAF; v preklade: Britské kráľovské letectvo[1], (britské) Kráľovské letectvo[2] alebo britské Kráľovské vzdušné sily[3]) je leteckou zložkou Britských ozbrojených síl (British Armed Forces), ktorá vznikla spojením Royal Flying Corps ((britského) Kráľovského leteckého zboru) a Royal Naval Air Service ((britskej) Kráľovskej námornej leteckej služby) dňa 1. apríla 1918, čím sa RAF stalo prvým samostatným vojenským letectvom na svete.

Royal Air Force
Znak Royal Air Force
Znak Royal Air Force

Znak Royal Air Force
KrajinaSpojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo
Existencia1918 – súčasnosť
Vznik1. apríl 1918
Typvzdušné sily a protivzdušná obrana
Funkciavzdušný boj
Veľkosť33 840 aktívnych príslušníkov
1 940 príslušníkov RAuxAF
2 220 rezervistov
~518 lietadiel, ~119 vrtuľníkov
MottoPer ardua ad astra
(Napriek nepriazni osudu ku hviezdam)
VeliteliaAir Chief Marshal Michael Wigston, CBE
Nadradené jednotky Britské ozbrojené sily
Účasť
Vojnyprvá svetová vojna
druhá svetová vojna
kórejská vojna
suezská kríza
vojna o Falklandy
druhá vojna v Perzskom zálive
vojna v Afganistane
tretia vojna v Perzskom zálive
vojna proti Islamskému štátu
Insígnie
Vlajka
Znak

Logo

Znak

Pilotné krídla
Znak na zvislej chvostovej ploche
Vojenská letka
Prieskumné lietadláShadow R1/2, Airseeker R1, Defender R2, Islander R1, Sentinel R1
Stíhacie lietadláTyphoon FGR4/T3, F-35B
Výcvikové lietadláHawk T1/T1A/T1W/T2, King Air 200/350, Texan T1, Phenom 100, Tutor T1, Prefect T1, Viking TX1
Dopravné lietadláA400M-180 Atlas C1, C-17A, BAe146 CC2/C3, Hercules C4/5
Bezpilotné lietadláMQ-9A
VrtuľníkyGriffin HAR2
Dopravné vrtuľníkyChinook HC4/5/6/6A, AW109SP, Puma HC2
Výcvikové vrtuľníkyJuno HT1, Jupiter HT1

História upraviť

 
Supermarine Spitfire Mk.VB 222. perute RAF počas letu, 1942

Od svojho vzniku v roku 1918 malo RAF významnú úlohu v britskej vojenskej histórii. Počas druhej svetovej vojny zohralo rozhodujúcu úlohu v bitke o Britániu, ktorá prebiehala od júla do októbra 1940. RAF sa podarilo ubrániť voči mnohonásobnej presile Luftwaffe, čím zabránilo Hitlerovi uskutočniť operáciu Seelöwe – inváziu do Británie. Boje prebiehali najmä nad južným Anglickom. V RAF pôsobili počas druhej svetovej vojny aj česko-slovenské perute – 310. stíhacia, 312. stíhacia, 313. stíhacia a 311. bombardovacia. RAF sa významne podieľalo aj na postupe spojeneckých vojsk na západnom fronte.

Pred vylodením v Normandii bolo RAF rozčlenené na štyri veliteľstvá, každému z nich velil Air vice-marshal (ktorého hodnosť zodpovedá približne divíznemu generálovi):

Neskôr bolo zriadené tzv. taktické letectvo (Tactical Air Force). Jednotlivé veliteľstvá sa skladali zo skupín (Groups) a každá skupina sa delila na krídla (Wings). Krídlu velil Wing commander (čo zodpovedalo približne hodnosti podplukovníka). Až do roku 1943 bázovali krídla na určitých letiskách. Krídla sa skladali z troch alebo štyroch perutí (Squadrons). Stíhacia peruť mala približne 24 lietadiel a asi 30 – 32 letcov, ktorým velil Squadron leader (major). Každá peruť mala svoje číslo, napr. 313. česko-slovenská stíhacia peruť. Lietadlá každej perute boli označené písmenami, pričom 313. peruť mala konkrétne označené lietadlá písmenami „NN“. Perute sa skladali z dvoch letiek (Flights) po 12 lietadlách označených A a B. Každej letke velil Flight lieutenant (kapitán). Letka sa skladala z troch rojov (Sections; modrý, červený a žltý) po štyri lietadlá.

Po druhej svetovej vojne sa RAF zúčastnilo aj ďalších konfliktov ako bola, napr. kórejská vojna, vojna o Falklandy alebo tretia vojna v Perzskom zálive. V súčasnosti patrí medzi najväčšie a technologicky najvyspelejšie vzdušné sily na svete. Túto pozíciu si významne upevnilo nákupom stíhačiek Eurofighter Typhoon.

Štruktúra upraviť

Profesionálnym vedúcim RAF je náčelník štábu letectva (Chief of the Air Staff).[4] Náčelník štábu letectva je zároveň vedúcim predstavenstva Rady vzdušných síl (Air Force Board), ktorá je výborom Rady obrany (Defence Council). Rada vzdušných síl je správnou radou RAF a pozostáva z niekoľkých vysokopostavených dôstojníkov.[5]

Veliteľská právomoc je prenesená z Rady vzdušných síl na veliteľstvo RAF. Zatiaľ čo v minulosti existovali individuálne veliteľstvá zodpovedné za bombardéry, stíhačky, výcvik atď., dnes existuje len Letecké veliteľstvo (Air Command) so sídlom na základni RAF High Wycombe. Napriek tomu, že toto veliteľstvo vedie samotný náčelník štábu letectva, nefunguje takým spôsobom ako predchádzajúce veliteľstvá s vlastnými samostatnými leteckými veliacimi dôstojníkmi (Air officers commanding) a personálom vzdialeným od Whitehall.[6]

Skupiny upraviť

Skupiny sú podriadené Leteckému veliteľstvu a sú zodpovedné za rôzne typy operácií vo vymedzených geografických oblastiach:[7]

  • 1. skupina RAF (No. 1 Group RAF) koordinuje činnosť nadzvukového letectva RAF, spravodajstva, sledovania, zisťovania cieľov a prieskumu (ISTAR).[8]
  • 2. skupina RAF (No. 2 Group RAF) koordinuje činnosť leteckej prepravy vzdušných síl a ochrany vojsk RAF.[9]
  • 11. skupina RAF (No. 11 Group RAF) riadi letecké a vesmírne operácie.[10]
  • 22. skupina RAF (No. 22 Group RAF) je zodpovedná za poskytovanie kvalifikovaného a skúseného personálu RAF.[11]
  • 38. skupina RAF (No. 38 Group RAF) je zodpovedná za inžinierstvo a logistiku, komunikáciu a lekárske operácie.[12]
  • 83. expedičná letecká skupina (No. 83 Expeditionary Air Group) predstavuje operačné veliteľstvo RAF na Blízkom východe. Zodpovedá za britské letecké operácie v spoločných operačných oblastiach (Joint Operating Areas) v rámci operácií Kipion a Shader.[13]

Letecké základne upraviť

Spojené kráľovstvo upraviť

Zámorie upraviť

Lokalizácia základní Royal Air Force v Spojenom kráľovstve upraviť

Lietadlový park upraviť

Lietadlo Fotografia Krajina pôvodu Typ Verzie V službe[14] Poznámky
Stíhacie lietadlá
Eurofighter Typhoon     Spojené kráľovstvo
  Nemecko
  Taliansko
  Španielsko 		viacúčelové stíhacie lietadlo
cvičné/stíhacie lietadlo 		Typhoon FGR4
Typhoon T3 		120
22
Lockheed Martin F-35 Lightning II     USA viacúčelové stíhacie lietadlo F-35B Lightning II 18[15] Britské F-35B dosiahli počiatočnú operačnú spôsobilosť v januári 2019.[16] Británia plánuje zakúpiť celkovo 138 strojov.[17]
Dopravné lietadlá
Airbus A400M Atlas     Francúzsko
  Nemecko
  Španielsko
  Spojené kráľovstvo 		taktické dopravné lietadlo A400M-180 Atlas C1 20[18] Británia plánuje zaobstarať celkovo 22 týchto lietadiel.[19]
Boeing C-17 Globemaster III     USA strategické dopravné lietadlo C-17A Globemaster III 8
British Aerospace 146     Spojené kráľovstvo dopravné lietadlo (VIP) BAe146 CC2
BAe146 C3 		4
Lockheed Martin C-130J Super Hercules     USA taktické dopravné lietadlo Hercules C4
Hercules C5 		14
Lietadlá špeciálneho určenia
Airbus Voyager     Francúzsko
  Nemecko
  Španielsko
  Spojené kráľovstvo 		tankovacie a transportné lietadlo Voyager KC2
Voyager KC3 		9
Beechcraft Super King Air     USA prieskumné lietadlo Shadow R1
Shadow R2 		6
Boeing E-3 Sentry     USA lietadlo včasnej výstrahy a riadenia E-3D Sentry AEW1 4
Boeing RC-135     USA lietadlo pre rádioelektronický prieskum Airseeker R1 3
Britten-Norman Defender     Spojené kráľovstvo hliadkové a prieskumné lietadlo Defender R2 9
Britten-Norman BN-2 Islander     Spojené kráľovstvo hliadkové a prieskumné lietadlo Islander R1 3
Raytheon Sentinel     USA
  Kanada 		prieskumné lietadlo Sentinel R1 4
Boeing P-8 Poseidon     USA protiponorkové a námorné hliadkové lietadlo P-8A Poseidon 2[20]
Cvičné lietadlá
BAE Systems Hawk     Spojené kráľovstvo cvičné prúdové lietadlo Hawk T1/T1A/T1W
Hawk T2 		56
28
Beechcraft Super King Air     USA cvičné lietadlo King Air 200
King Air 350 		8
Beechcraft T-6 Texan II     USA cvičné lietadlo Texan T1 10 Prevádzkované ako súčasť UK Military Flying Training System.
Embraer Phenom 100     Brazília cvičné prúdové lietadlo Phenom 100 5 Prevádzkované ako súčasť UK Military Flying Training System.
Grob G 115     Nemecko cvičné lietadlo Tutor T1 91
Grob G 120TP     Nemecko cvičné lietadlo Prefect T1 23 Prevádzkované ako súčasť UK Military Flying Training System.
Grob G103a Twin II     Nemecko cvičný vetroň Viking TX1 52
Vrtuľníky
Airbus Helicopters H135     Nemecko cvičný vrtuľník Juno HT1 29 Prevádzkované ako súčasť UK Military Flying Training System.
Airbus Helicopters H145     Nemecko cvičný vrtuľník Jupiter HT1 3 Prevádzkované ako súčasť UK Military Flying Training System.
Bell 412     USA
  Kanada 		záchranný vrtuľník Griffin HAR2 3
Boeing CH-47 Chinook     USA dopravný vrtuľník Chinook HC4
Chinook HC5
Chinook HC6
Chinook HC6A 		60
Leonardo AW109SP GrandNew     Taliansko dopravný vrtuľník (VIP) AW109SP GrandNew 1
Westland Puma HC2     Francúzsko
  Spojené kráľovstvo 		dopravný vrtuľník Puma HC2 23
Bezpilotné lietadlá
General Atomics MQ-9 Reaper     USA bezpilotné bojové lietadlo MQ-9A Reaper 10

Referencie upraviť

  1. ↑ STANISLAV, Ján; ŠVACHO, Jaroslav. Siločiary pomoci SNP a západní spojenci. 1. vyd. Banská Bystrica : Múzeum Slovenského národného povstania, 2016. 326 s. ISBN 978-80-89514-37-3. Kapitola Štúdia strategického bombardovania USA, s. 102.
  2. ↑ STANISLAV, Ján; ŠVACHO, Jaroslav. Siločiary pomoci SNP a západní spojenci. 1. vyd. Banská Bystrica : Múzeum Slovenského národného povstania, 2016. 326 s. ISBN 978-80-89514-37-3. Kapitola Vysvetlivky a skratky, s. 317.
  3. ↑ DUDEK, Stanislav; BEJČEK, Václav. Lockheed L-10 Electra (Historie významného typu letounu a jeho návrat na evropské nebe). Praha : Grada Publishing a.s., 2016. 200 s. ISBN 978-80-271-9356-1. Kapitola V tabulkách použité zkratky, s. 123.
  4. ↑ Chief of the Air Staff [online]. raf.mod.uk, [cit. 2019-02-14]. Dostupné online.
  5. ↑ Royal Air Force - RAF Command - Air Force Board - Chief of The Air Staff - Air Chief Marshal Sir Stephen Hillier KCB CBE DFC ADC MA RAF - r2 - Armed Forces [online]. armedforces.co.uk, [cit. 2019-02-14]. Dostupné online.
  6. ↑ BOWYER, Richard. Dictionary of Military Terms. Londýn : Taylor & Francis, 1999. 214 s. ISBN 978-1-57958-156-5.
  7. ↑ Groups [online]. raf.mod.uk, [cit. 2019-02-14]. Dostupné online.
  8. ↑ No 1 Group [online]. raf.mod.uk, [cit. 2019-02-14]. Dostupné online.
  9. ↑ No 2 Group [online]. raf.mod.uk, [cit. 2019-02-14]. Dostupné online.
  10. ↑ No 11 Group [online]. raf.mod.uk, [cit. 2019-02-14]. Dostupné online.
  11. ↑ No 22 Group [online]. raf.mod.uk, [cit. 2019-02-14]. Dostupné online.
  12. ↑ No 38 Group [online]. raf.mod.uk, [cit. 2019-02-14]. Dostupné online.
  13. ↑ No 83 Expeditionary Air Group [online]. raf.mod.uk, [cit. 2019-02-14]. Dostupné online.
  14. ↑ WorldAirForces2018.pdf [online]. flightglobal.com, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online.
  15. ↑ Britské F-35B sú už doma [online]. leteckymagazin.sk, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online.
  16. ↑ Británia zaviedla F-35B [online]. leteckymagazin.sk, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online.
  17. ↑ End-of-year F-35 contracts and milestones announced
  18. ↑ 20th RAF Atlas delivered [online]. airforcesmonthly.keypublishing.com, [cit. 2020-02-11]. Dostupné online.
  19. ↑ HOYLE, Craig. UK approaches Airbus Military, Thales for A400M training service [online]. flightglobal.com, 06 August, 2010, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online.
  20. ↑ Second RAF Poseidon arrives in UK [online]. . Dostupné online.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

  Letecký portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Royal_Air_Force&oldid=7487600“