Rudi Dutschke

	Rudi Dutschke
	; osobnosť študentského hnutia
Narodenie	7. marec 1940; Schönefeld, Brandenbursko, nacistické Nemecko
Úmrtie	24. december 1979 (39 rokov); Århus, Dánsko
Odkazy
Commons	Rudi Dutschke
	Biografický portál

Rudi Dutschke, celým menom Alfred Willi Rudolf Dutschke (* 7. marec 1940, Schönefeld, Brandenbursko, nacistické Nemecko – † 24. december 1979, Århus, Dánsko) bol nemecký sociológ, jedna z najznámejších osobností študentského hnutia konca 60. rokov 20. storočia v Spolkovej republike Nemecko.

Mladosť v NDR upraviť

Dutschke sa narodil v Schönefelde pri Luckenwalde (blízko Berlína), na území, ktoré sa po vojne stalo súčasťou NDR, ako syn poštového úradníka. V blízkom Luckenwalde navštevoval gymnázium a stal sa členom evanjelickej mládeže a mládežníckej organizácie FDJ. Po povstaní v Maďarsku roku 1956 začal zastávať pozície demokratického socializmu s odstupom od USA ako aj od ZSSR. O rok neskôr sa verejne prihlásil k pacifizmu a odmietol nastúpiť na výkon vojenskej služby (verejne k tomu vyzýval aj iných). Týmto postojom sa dostal do rozporu s platnou ideológiou NDR a po maturite v roku 1958 ho neprijali na štúdium športu. Dutschke sa vyučil za obchodníka a stále častejšie navštevoval Západný Berlín, kam sa krátko pred stavbou berlínskeho múra v roku 1961 presťahoval.

V Západnom Berlíne študoval Dutschke na Slobodnej univerzite (1961-1968) sociológiu, etnológiu, filozofiu a dejiny, roku 1973 promoval (témou jeho záverečnej práce bol maďarský marxista György Lukács).

Študentské hnutie upraviť

Počas štúdia Dutschkeho ovplyvnil Heideggerov existencializmus, najmä marxistickí filozofi ako György Lukács a Ernst Bloch, veľmi sa zaujímal o takzvanú kritickú teóriu Frankfurtskej školy (Theodor W. Adorno, Max Horkheimer, Herbert Marcuse), aj o práce rôznych teológov (jeho neskoršia manželka, Gretchen Klotz-Dutschke, študovala teológiu).

Roku 1962 založil v Berlíne radikálnu skupinu Subverzívna akcia (Subversive Aktion), s ktorou roku 1964 vstúpil do Socialistického nemeckého študentského zväzu (SDS, Sozialistischer Deutscher Studentenbund), o rok neskôr sa stal jeho funkcionárom. Dutschke organizoval mnoho zhromaždení a demonštrácií proti vojne vo Vietname a proti vytvoreniu veľkej koalície medzi SPD a CDU. Patril k hlavným iniciátorom mimoparlamentnej opozície APO. Vo februári 1966 organizoval spolu s SDS kongres o Vietname, ktorý dočasne zjednotil mnoho prúdov vtedajšej západonemeckej ľavice a vyústil v tom čase v najväčšiu demonštráciu proti vojne vo Vietname.

Napätá situácia sa vystupňovala v júni 1967, keď bol v Západnom Berlíne na návšteve iránsky šach Rezá Pahlaví. Počas študentskej demonštrácie zameranej proti tejto návšteve zastrelil policajt Karl-Heinz Kurras (v roku 2009 sa ukázalo, že bol tajným spolupracovníkom východonemeckej Stasi) študenta Benno Ohnesorga.

Atentát upraviť

Pamätná tabuľa venovaná Dutschkemu v Berlíne (Kurfürstendamm 141)

Po týchto udalostiach sa v bulvárnej tlači, najmä v novinách Springerovho koncernu zosilnila kampaň proti študentskému hnutiu. Dutschke bol označovaný za najväčšieho nepriateľa štátu (nem. „Volksfeind Nr. 1“).^[1] Na tomto pozadí spáchal pomocný robotník, pravicový radikál Josef Bachmann 11. apríla 1968 na Dutschkeho atentát. Atentát vyvolal mnoho medzinárodných protestov a búrlivých demonštrácií.

Rudi Dutschke atentát prežil s ťažkým poranením mozgu, musel sa dokonca znovu učiť rozprávať. Rekonvalescenciu prežil vo Švajčiarsku, Taliansku a Veľkej Británii, kde sa chcel usadiť a začal študovať v Cambridgi, bol však britskými úradmi kvôli údajnej subverzívnej (podvratnej) činnosti vypovedaný. Dutschke sa neskôr usadil v dánskom Århuse, kde pôsobil ako docent na tamojšej univerzite.

Pri svojich cestách do Nemecka nadviazal v NDR kontakt s disidentami Wolfom Biermannom a Robertom Havemannom. V roku 1978 sa angažoval pri založení západonemeckej strany Zelených.

Dutschke zomrel 24. decembra 1979 ako 39 ročný na následky atentátu (mal epilepsiu).

Dutschkeho pozície a názory upraviť

Svoje nekonvenčné názory manifestoval aj pri narodení svojho prvého syna (mal tri deti) v roku 1968, ktorý dostal meno "Hosea-Che" – po biblickom prorokovi Hozeášovi a kubánskom revolucionárovi Che Guevarovi.^[1]

Názory Rudi Dutschkeho sú veľmi kontroverzné. Mnohí hovoria o nábožensky fundovanom socializme, niektorí (aj zástancovia západonemeckej ľavice) ich označovali ako ľavicový fašizmus a teoretický základ neskoršej teroristickej organizácie RAF. V každom prípade boli silno provokujúce, pričom ústredným pojmom tu bola otázka násilia.

Dutschke, sám veľký kritik nielen monopolného kapitalizmu, ale i diktatúry sovietskeho razenia, síce zastával stanovisko, že v prípade neriešiteľnosti konfliktov (nereformovateľnosť buržoáznej spoločnosti, vykorisťovanie) je použitie násilia legitímne, toto násilie sa však dá použiť len proti veciam (a represívnemu systému), nie proti jednotlivým ľuďom. Vychádzal tiež z toho, že rôzne provokačné akcie môžu vychádzať i z malých skupín (najprv bez podpory obyvateľstva). Takéto akcie potom motivujú iné, zatiaľ len potenciálne revolučné skupiny a ústia do revolučného procesu, ktorý je podporovaný väčšinou; cieľom spoločenskej premeny je potom socialistická republika rád.

Ako "autoritatívny" marxista sa ohradil nielen od neskorších akcií teroristických skupín (ako RAF), chápajúcich revolučný proces ako atentáty na predstaviteľov kapitalistického politického a hospodárskeho systému, ale i od niekoľkých tuctov skupín a takzvaných strán prevažne dogmaticky-maoistického razenia, ktoré mali v sedemdesiatych rokoch v Spolkovej republike konjunktúru.

Počas roku 1968 sa tiež živo – aj keď kriticky – zaujímal o proces Pražskej jari v Česko-Slovensku, kde sa zúčastnil na rôznych diskusiách na pražských fakultách.

Dielo upraviť

Rudi Dutschke: Jeder hat sein Leben ganz zu leben - Die Tagebücher 1963-1979 (Hrsg. v. Gretchen Dutschke), Kiepenheuer & Witsch, Köln 2003
Rudi Dutschke: Mein langer Marsch. Reden, Schriften und Tagebücher aus zwanzig Jahren (Hrsg. von Gretchen Dutschke-Klotz, Helmut Gollwitzer und Jürgen Miermeister), Rowohlt 1980
Rudi Dutschke: Aufrecht gehen - Eine fragmentarische Autobiographie, Olle und Wolter, Berlin 1981
Rudi Dutschke: Lieber Genosse Bloch… - Briefe Rudi Dutschkes an Karola und Ernst Bloch (Hrsg. v. Karola Bloch und Welf Schröter), Talheimer Verlag 1988
Rudi Dutschke: Versuch, Lenin auf die Füße zu stellen. Über den halbasiatischen und den westeuropäischen Weg zum Sozialismus, Wagenbach, Berlin 1984
Uwe Bergmann/Rudi Dutschke/Wolfgang Lefèvre/Bernd Rabehl: Rebellion der Studenten oder die neue Opposition. Eine Analyse, Rowohlt, Reinbek b. Hamburg, 1968.
Frank Böckelmann/Herbert Nagel (Hrsg.): Subversive Aktion. Der Sinn der Organisation ist ihr Scheitern, Verlag Neue Kritik, Frankfurt/Main 1976.

Referencie upraviť

↑ ^a ^b BALZTER, Sebastian. Hosea-Che Dutschke: Wie lebt es sich als Sohn von Rudi Dutschke?. FAZ.NET. Dostupné online [cit. 2020-02-25]. ISSN 0174-4909. (po nemecky)

Iné projekty upraviť

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rudi Dutschke

[:0-1] BALZTER, Sebastian. Hosea-Che Dutschke: Wie lebt es sich als Sohn von Rudi Dutschke?. FAZ.NET. Dostupné online [cit. 2020-02-25]. ISSN 0174-4909. (po nemecky)

[1]