Rudolf Hrušínský

český herec

Rudolf Hrušínský (* 17. október 1920, Nový Etynk - † 13. apríl 1994, Praha) bol významný český herec. Okrem toho tiež pôsobil aj ako divadelný a filmový režisér, je takisto autorom jednej detektívnej divadelnej hry První případ z roku 1944, začiatkom 90. rokov krátko zasadal ako poslanec Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia.

Rudolf Hrušínský
Narodenie 17. október 1920
Nový Etynk, Česko
Úmrtie13. apríl 1994 (73 rokov)
Praha, Česko
DetiRudolf, Jan
RodičiaRudolf Hrušínský
Hermína Červíčková
Podpis Rudolfa Hrušínského

Osobný život upraviť

Ide o potomka významného hereckého rodu Červíčkov a Budínských. Matka Hermína Červíčková, otec Rudolf Hrušínský (vlastným menom Rudolf Böhm). Narodil sa v juhočeskom Novom Etynku (dnes Nová Včelnice) doslova za javiskom po predstavení Taneček panny Márinky. Cestoval s kočovnou spoločnosťou svojej babičky Anny Budínskej-Červíčkovej. Už v detstve hral niekoľko rolí v divadle. Neskôr sa rodina usadila v Prahe.

Študoval na gymnáziu, ale pre časté absencie kvôli divadelnej činnosti bol vylúčený. Uvažoval o rôznych povolaniach (napr. právnik), ale nakoniec sa stal hercom. Jeho prvým profesionálnym pôsobiskom sa stala holešovická Uranie (1935) a Burianove Déčko. V tej dobe začal vystupovať v prvých filmoch, do svojich 25 rokov hral v 17 filmoch. V období 1940-1943, 1945-1948 a znova potom v rokoch 1949-1950 pôsobil v Divadle na Vinohradoch[1], v rokoch 1950-1960 v Mestských divadlách pražských[2]. Od roku 1960 bol v angažmán v Národnom divadle v Prahe[3].

V roku 1968 bol medzi prvými päťdesiatimi signatármi článku Ľudovíta Vaculíka 2000 slov. Pretože ani po silnom nátlaku v čase normalizácie svoj podpis neodvolal, bol niekoľko rokov bez práce a mal zakázanú činnosť. Prišiel tým nielen o rad filmových a televíznych rolí, ale aj o miesto pedagóga na DAMU, o významné zahraničné filmové ponuky a mal aj zákaz pracovať v rozhlase a režírovať v divadlách.

Do filmu ho vrátil František Vláčil úlitbou režimu, kedy s ním nakrútil (veľmi odlišne od miestami trochu naivne pôsobiacej predlohy "Doktor Meluzin") podľa románu Bohumila Říhu snímku Dým bramborové natě.

V roku 1977 podpísal antichartu (zoznam signatárov bol uverejnený v denníku Rudé právo).

Po prevrate v roku 1989 sa krátko zapojil aj do politiky. Vo voľbách roku 1990 zasadol do Snemovne ľudu za Občianske fórum (volebný obvod Stredočeský kraj). Po rozklade Občianskeho fóra v roku 1991 pôsobil v parlamentnom klube NOF (Nezávislí poslanci Občianskeho fóra). Vo Federálnom zhromaždení zotrval do volieb roku 1992.[4] Podľa jeho syna nemal pôvodne o aktívnu politickú kariéru záujem a na kandidátku Občianskeho fóra nastúpil s tým, aby bol zaradený na jej zadnej pozícii. Lenže vo voľbách získal tak veľké množstvo preferenčných hlasov, že po zvolení za poslanca nechcel rezignovať na mandát a tak vo Federálnom zhromaždení strávil celé volebné obdobie. Ako uvádza jeho syn, z parlamentu odchádzal po dvoch rokoch sklamaný aktívnou politikou.[5][6]

Oženil sa v decembri 1945, v roku 1946 sa narodil syn Rudolf, v roku 1955 Jan, obaja sa stali tiež hercami, herci sú aj jeho vnuci Kristýna Hrušínská a Rudolf Hrušínský najmladší.

Ocenenia upraviť

  • Titul zaslúžilý umelec (1965)
  • Laureát Štátnej ceny (1965)
  • Ocenenie Zaslúžilý člen Národného divadla (1982)
  • Titul národný umelec (1988)
  • TV Rolnička
  • Malé zlaté slnko (za Rozmarné léto)
  • Strieborná medaila na MFF v Sitges (Spalovač mrtvol)
  • Cena za herecký výkon na MFF v San Sebastian (Vražda po našem)
  • Trilobit

Filmy, výber upraviť

Referencie upraviť

  1. Z. Sílová, R. Hrdinová, A. Kožíková, V. Mohylová : Divadlo na Vinohradech 19072007 - Vinohradský ansámbl, vydalo Divadlo na Vinohradech, Praha, 2007, str. 192
  2. Marie Valtrová: ORNESTINUM, Slavná éra Městských divadel pražských, Brána, Praha, 2001, str. 191, ISBN 80-7243-121-8
  3. Kolektiv autorů: Národní divadlo a jeho předchůdci, Academia, Praha, 1988, str. 168
  4. jmenný rejstřík [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2012-07-25]. Dostupné online. (česky)
  5. Šťastný muž pod vlakem [online]. lidovky.cz, [cit. 2012-07-25]. Dostupné online. (česky)
  6. Rudolf Hrušínský [online]. fdb.cz, [cit. 2012-07-25]. Dostupné online. (česky)
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rudolf Hrušínský na českej Wikipédii.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť