Rudolf Sloboda

	Rudolf Sloboda
	; Pamätník Rudolfa Slobodu v Bratislave-Devínskej Novej Vsi
Osobné informácie
Narodenie	16. apríl 1938
	Devínska Nová Ves, Česko-Slovensko
Úmrtie	6. október 1995 (57 rokov)
	Devínska Nová Ves, Slovensko
Národnosť	slovensko-chorvátska
Zamestnanie	prozaik, esejista, dramatik, scenárista, básnik
Dielo
Žánre	román, poviedka, esej, divadelná hra, scenár, báseň
Odkazy
	Rudolf Sloboda; (multimediálne súbory na commons)
	Literárny portál; Biografický portál

Rudolf Sloboda (* 16. apríl 1938, Devínska Nová Ves – † 6. október 1995, Bratislava) bol slovenský prozaik, esejista, dramatik, scenárista, básnik a autor literatúry pre deti a mládež.

Životopis upraviť

Rudolf Sloboda pochádzal z rodiny chorvátskeho starousadlíka a úradníka. Detstvo prežil v Devínskej Novej Vsi počas prvej Slovenskej republiky a budovania komunizmu v nie práve dokonalej rodine (rodičia sa rozviedli a matka okrem Slobodovho otca Ruda prežila aj svojho druhého manžela a po ňom aj druha Vinca Besedu). Tento fakt je v jeho diele viackrát diskutovaný z najrôznejších pohľadov, napr. v románoch Krv a Jeseň.

Do školy chodil v Devínskej Novej Vsi a neskôr študoval filozofiu na Univerzite Komenského v Bratislave, ale po roku štúdium ukončil a odišiel pracovať do bane v Ostrave. Vrátil sa do Bratislavy, kde pracoval ako stavebný robotník, potom nasledovala v rokoch 1959 – 1962 vojenčina v južných Čechách, po nej opäť Ostrava, kde v rokoch 1962 – 1964 pracoval vo Vítkovických železiarňach, a nakoniec definitívny návrat do rodnej obce. Tu sa aj oženil a narodila sa mu dcéra Eva.

V rokoch 1965 – 1969 pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Smena, v rokoch 1972 – 1984 bol dramaturgom v Slovenskej filmovej tvorbe a v roku 1984 krátky čas pracoval vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Popri príležitostných zamestnaniach (napr. vo filme) sa živil predovšetkým ako spisovateľ na voľnej nohe. So svojou psychicky chorou manželkou žil v skromných pomeroch na ulici Slovinec v Devínskej Novej Vsi až do roku 1995, keď spáchal samovraždu obesením sa na bicyklovú reťaz.

Život Rudolfa Slobodu bol poznamenaný neustálym bojom so spoločnosťou aj so sebou samým. S ostatnými spisovateľmi či kolegami mal často búrlivé vzťahy. Známe boli jeho alkoholické excesy; z alkoholizmu sa opakovane liečil. Viackrát sa pokúsil o samovraždu. V posledných rokoch života bol však abstinentom.

Dom Rudolfa Slobodu na ulici Slovinec v Devínskej Novej Vsi; býval však v samostatnom chatovom objekte, ktorý nie je z ulice viditeľný

Tvorba upraviť

Sloboda je jedným z najzaujímavejších a najvýznamnejších majstrov slovenského písaného slova druhej polovice 20. storočia. Publikovať začal v roku 1958 v časopisoch Mladá tvorba (tu mu vyšla prvá poviedka Do tohto domu sa vchádzalo širokou bránou) a Slovenské pohľady. Každé z jeho diel je vo svojej podstate postavené na jeho vlastných zážitkoch a životných skúsenostiach. Výraznou črtou jeho prozaickej tvorby je brilantný rozprávačský štýl, ktorý presne reprodukuje myšlienky a udalosti, ako aj neprehliadnuteľná pocitová a myšlienková úprimnosť. Vo viacerých dielach stavia základný motív na láske a jej príbuzných veciach – žiarlivosti, erotike, sexuálnych vzťahoch –, ale i osamelosti a hľadaní zmyslu života či viere v Boha.

Dôležitou súčasťou spisovateľovej osobnosti bolo písanie denníkov. Mnohé z nich autor zničil, časť (neúplnú) z nich vydal autorov zať, prekladateľ Oto Havrila vo vydavateľstve Tatran. Aj keď bol Sloboda predovšetkým prozaik, predovšetkým po páde komunistického režimu v roku 1989 sa prejavil ako talentovaný dramatik a jeho dve diela sa rýchlo stali stálicami v repertoári Divadla ASTORKA Korzo ’90. V roku 2001 vyšla jeho biografia od Zory Pruškovej pod názvom Rudolf Sloboda, v roku 2011 vyšla monografia o prozaickom diele Rudolfa Slobodu Medzi poviedkou a románom od Gabriely Mihalkovej. V roku 2020 vyšla monografia o jeho dramatickom diele Iný dramatik Rudolf Sloboda od Dagmar Inštitorisovej.

Na motívy Slobodových diel vzniklo niekoľko adaptovaných scenárov: v roku 1971 napísal Albert Marenčin nerealizovaný filmový scenár Orestea na motívy rovnomennej poviedky; v roku 2003 napísala Zita Furková filmový scenár Jesenná (zato) silná láska na motívy rovnomennej poviedky; v roku 2014 vytvoril Ondrej Šulaj divadelný scenár Gazdova krv, ktorý vychádza z románov Krv, Jeseň a iných.

Literárne diela Rudolfa Slobodu boli preložené do viacerých cudzích jazykov (angličtina, bulharčina, čeština, holandčina, chorvátčina, macedónčina, maďarčina, nemčina, poľština, rumunčina, ruština, slovinčina, srbčina, španielčina).

Bibliografia upraviť

Próza upraviť

Romány:

Narcis (1965)
Britva (1967)
Šedé ruže (1969)
Romaneto Don Juan (1971)
Hudba (1977)
Vernosť (1979)
Druhý človek (1981)
Rozum (1982)
Stratený raj (1983)
Uršuľa (1987)
Rubato (1990)
Krv (1991)
Jeseň (1994)
Pamäti (1996)
Láska (2002)

Knihy poviedok:

Uhorský rok (1968)
Hlboký mier (1976)
Dni radosti (1982)
Pánsky flám (1986)
Útek z rodnej obce (1992)
Herečky (1995)
Do tohto domu sa vchádzalo širokou bránou: Zobrané poviedky I. 1958 – 1968 (2001)
Rodné mestečko: Zobrané poviedky II. 1969 – 1988 (2002)
Jesenná (zato) silná láska: Zobrané poviedky III. 1989 – 1995 (2003)

Knihy esejí:

Pokus o autoportrét (1988)
Z denníkov (2002)
Listy a eseje (2004)
Záznamy (2010)

Tvorba pre deti a mládež:

Ílias (1973)
Ako som sa stal mudrcom (1987)
Hraničný kameň (1989)

Antológie:

Z tvorby (2002)
Narcis a iné (2014)

Poézia upraviť

Večerná otázka vtákovi (1977)

Dráma upraviť

Divadelné hry:

Vojna s malým Holandskom (1965)
Pašie (1972)
Armagedon na Grbe (1993)
Macocha (1995)

Filmové scenáre:

Milosrdný čas (1975)
Prerušená hra (1979)
Karline manželstvá (1980)
Don Juan zo Žabokriek (1982)
Uršuľa (1987)
Dušička (1995)

Rozhlasové hry upraviť

Armagedon na Grbe (Rozhlasová adaptácia divadelnej hry Janou Frolovou) (2006)
Macocha (Rozhlasová adaptácia divadelnej hry Tomášom Repčiakom) (2012)
Rozum (Dramatizácia rovnomenného románu Kalinkou Búr) (2019)

Film upraviť

Hrané:

Hra na telo (réžia: Ján Zeman, Česko-Slovensko, 1979), postava: doktor Včela
Citová výchova jednej Dáše (réžia: Ján Zeman, Česko-Slovensko, 1980), postava: gynekológ
Všetko, čo mám rád (réžia: Martin Šulík, Česko-Slovensko, 1992), postava: spisovateľ
Albert, Albert (réžia: Jaroslav Rihák, Slovensko, 1994), postava: Ján Lajčiak

Dokumentárne:

Diagnóza maliar (réžia: Peter Záchenský, Česko-Slovensko, 1980), postava: vlastná
Sen – jama vo mne (réžia: Ján Fajnor, Česko-Slovensko, 1987), postava: vlastná
Áno-ume-nie. Armagedon nielen na Grbe (réžia: Ján Fajnor, Slovensko, 1994), postava: vlastná, Rudi, Jozef, Vincent
Poštár nehy – portrét Juraja Nvotu (réžia: Jaroslav Rihák, Slovensko, 1995), postava: vlastná
Času je málo a voda stúpa (réžia: Dežo Ursiny / Ivan Brachtl, Slovensko, 1997), postava: vlastná

Ocenenia upraviť

1. januára 2018 mu prezident Andrej Kiska udelil Pribinov kríž I. triedy (in memoriam).^[1]

Literatúra upraviť

Dagmar Inštitorisová: Iný dramatik Rudolf Sloboda. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum v spolupráci s V//art, o.z. Bratislava, 2020. 112 s. ISBN 978-86-7103-549-1.

Referencie upraviť

↑ KONÍK, Juraj; REHÁK, Oliver. Kiska vyznamenal Gombitovú, Kubišovú, Kronera, ľudí Novembra aj tých, čo museli zo Slovenska odísť. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-01-01. Dostupné online [cit. 2018-01-01]. ISSN 1339-844X.

Iné projekty upraviť

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rudolf Sloboda

Externé odkazy upraviť

[vyz2018-1] KONÍK, Juraj; REHÁK, Oliver. Kiska vyznamenal Gombitovú, Kubišovú, Kronera, ľudí Novembra aj tých, čo museli zo Slovenska odísť. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-01-01. Dostupné online [cit. 2018-01-01]. ISSN 1339-844X.

[1]