Rue Saint-Jacques (ulica Svätého Jakuba) je jedna z najstarších ulíc v Paríži. Nachádza sa na ľavom brehu rieky Seiny v 5. obvode.

Rue Saint-Jacques

Poloha upraviť

Ulica vedie od križovatky s Rue Galande a končí pri Boulevard de Port-Royal. Domy od č. 1bis do 161 a 2bis do 184 sa nachádzajú v štvrti Sorbonna a domy č. 163 až 307 a 196 až 350 sú v štvrti Val-de-Grâce. Ulica je orientovaná zo severu na juh. Smerom na sever pokračuje ulica Rue du Petit-Pont a na juhu na ňu nadväzuje Rue du Faubourg Saint-Jacques.

Dejiny upraviť

V dobe rímskej Lutetie tvorila hlavnú osu mesta, tzv. cardo maximus. V stredoveku bola hlavnou tepnou spájajúcou Paríž s mestami Étampes a Orléans. Touto cestou odchádzalo veľa pútnikov na svätojakubskú púť do Santiaga de Compostela.

Názov ulice sa počas storočí veľa razy menil. V 12. storočí sa nazývala Grand'rue du Petit-Pont, z 13. storočia sú známe názvy: Grand'rue Saint-Jacques-des-Prêcheurs, Grand'rue Saint-Étienne-des-Grés, Grand'rue Saint-Benoît-le-Beslournet, Grand'rue près du chevet de l'église Saint-Severin, Grand'rue outre Petit-Pont, Grand'rue vers Saint-Mathelin, Grand'rue Saint-Benoît a konečne Grand'rue Saint-Jacques podľa kaplnky sv. Jakuba, kde sa v roku 1218 usídlili rád dominikánov, nazývaný neskôr jakobíni. Súčasný názov bol ulici pridelený v roku 1806.

Na križovatke s dnešnou ulicou Rue Soufflot sa nachádzala jedna z parížskych brán v mestských hradbách Filipa II. Augusta – brána Saint-Jacques. Nazývala sa tiež brána Notre Dame des Champs podľa blízkeho kláštora. Touto branou vstúpil 13. apríla 1436 Karol VII. so svojim vojskom do Paríža, ktorý oslobodí od Angličanov. Brána bola zbúraná v roku 1684.

V 19. storočí pri rozsiahlej prestavbe Paríža vedenej prefektom Haussmannom bol asi 200 metrov západne prerazený oveľa širší rovnobežný Boulevard Saint-Michel a úzka ulica tak stratila svoj doterajší význam.

Významné stavby upraviť

Iné projekty upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rue Saint-Jacques na českej Wikipédii.