Ryža siata
Ryža siata (lat. Oryza sativa L., 1753) je bylina z rodu ryža, čeľade lipnicovitých, pôvodom z tropickej a subtropickej juhovýchodnej Ázie, kde rastie v barinách. Jej kultúrne odrody patria k najdôležitejším obilninám sveta.
Nomenklatúra upraviť
Oryza sativa L., 1753
| Taxonomické synonymá: |
=Oryza sativa L. subsp. japonica auct. =Oryza sativa L. var. japonica auct. =Oryza glutinosa Lour., 1790 =Oryza rubribarbis (Desv.) Steudel, 1821 =Padia meyeriana Zoll. & Moritzi, 1846 =Oryza sativa L. cv. italica Alef., 1866 =Oryza sativa L. var. affinis Körn., 1885 =Oryza sativa L. var. erythroceros Körn., 1885 =Oryza sativa L. var. melanacra Körn., 1885 =Oryza sativa L. var. vulgaris Körn., 1885 =Oryza sativa L. subsp. indica Kato, 1930 =Oryza sativa L. var. flavoacies Kara-Murza ex Zhuk., 1933 =Oryza sativa L. var. suberythroceros Kanevsk, 1933 =Oryza sativa L. var. zeravschanica Brches ex Katzaroff, 1933 nom. nud.) =Oryza formosana Masamune & Suzuki, 1936 |
Systematika upraviť
Delí sa na dva poddruhy:
- ryža siata veľkozrnná (Oryza sativa sativa) - zrná dlhé až 7 mm
- ryža siata drobnozrnná (Oryza sativa brevis)
Kultivary upraviť
Dnes poznáme vyše 10 000 kultivarov ryže siatej. Horské kultivary pestované na terasovitých políčkach (až do výšky 2 700 m n. m.) sú menej náročné na pestovanie, menej výnosné, ale chutnejšie. Barinné kultivary poskytujú vyššie úrody, ale sú náročnejšie na pestovanie.
Opis upraviť
Je to jednoročná bylina, dorastajúca do výšky 1 – 1,8 m, výnimočne aj viac, s dlhými tenkými listami dlhými 50 – 100 cm a širokými 2 – 2,5 cm. Steblá sa hore rozvetvujú do súkvetia (metliny) s celkovou dĺžkou 30 – 50 cm, tvoreného sústavou drobných, krátko stopkatých jednokvetných kláskov. Každý klások má dve malé plevy, dve veľké článkovito vzduté, kožovité, plevice, vrchný semenník s dvomi bliznami a šiestimi tyčinkami. Plody sú zrná (obilky) 5 – 12 mm dlhé a 2 – 3 mm v priemere. Po opelení a dozretí semenníkov na obilky sa pôvodne vzpriamená metlina vlastnou váhou ohne.
Význam upraviť
Neolúpané zrno ryže siatej obsahuje 12 % vody, 10 % bielkovín, 2 % tuku, 62 % škrobu, 10 % celulózy a vitamíny radu B. Ryža je základnou potravinou pre vyše polovicu ľudstva. Okolo 90 % ryže sa vyrobí v Ázii. Pri pestovaní ryže je stále vysoký podiel ľudskej práce, pretože sa sadí spravidla ručne.
Medzi ryžami siatymi veľkozrnnými sú kultivary, ktorých zrná sú obzvlášť bohaté na škrob a cukor a pri varení sa rozvárajú na kašu. Z nich sa vyrába alkohol (saké, arak), lepidlá a japonské ryžové koláčiky. Z ryžovej slamy sa pletú rohože a podobné výrobky. Sklovité kultivary pri varení napúčajú, vyrába sa z nich múka, škrob a klíčkový olej. Z ich slamy sa vyrába tenký, cigaretový papier.
Ryža na Slovensku upraviť
Prvé pokusy s pestovaním ryže na Slovensku sa uskutočnili v 18. storočí za Márie Terézie. Neskôr sa pokusne pestovala v roku 1948 na juhozápadnom Slovensku v Kolárove a na východnom Slovensku, v roku 1956 bolo vysiatych 15 ha. Ukázalo sa, že Slovensko nemá vhodné podnebie na pestovanie ryže.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ryža siata
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Ryža siata
