Sárospatak

mesto v Maďarsku

Sárospatak (slov. Blatný Potok aj Šarišský Potok, nem. Patak am Bodrog) je mesto v Maďarsku v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe v Sárospatackom okrese.

Sárospatak
mesto
Vlajka
Erb
Štát Maďarsko Maďarsko
Župa Boršodsko-abovsko-zemplínska
Obvod (Kistérség) Sárospatacký
Súradnice 48°19′09″S 21°33′59″V / 48,31917°S 21,56639°V / 48.31917; 21.56639
Rozloha 139,08 km² (13 908 ha)
Obyvateľstvo 12 920 (1. január 2011)
Hustota 92,9 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 3950
KSH 27474
Wikimedia Commons: Sárospatak
Štatistika: www.ksh.hu
Webová stránka: http://www.sarospatak.hu
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Má rozlohu 13 918 ha a žije tu 12 920 obyvateľov (1. január 2011).

Dejiny upraviť

V 10. storočí tu vznikla osada a v 11. storočí tu mal uhorský kráľ Ondrej I. poľovnícky revír. Niekedy v 11. storočí bola postavená mohutná hradná veža. Podľa najnovších údajov sa tu v roku 1207 narodila a bola pokrstená dcéra Ondreja II. a Gertrúdy – svätá Alžbeta. Miesto je prvýkrát spomínané v roku 1221 pod názvom Potoc. Až po roku 1450 sa objavil dnešný názov.

Po vymretí Arpádovcov sa hrad dostal do majetku rodiny Rákoci, ktorá tu vybudovala reprezentatívny zámok (hrad Rákoci) a rad vzdelávacích inštitúcií. V Sárospataku roku 1648 zomrel Juraj I. Rákoci a jeho nástupca Juraj II. v roku 1650 pozval J. A. Komenského, aby vybudoval „pansofickú školu“. Komenský tu napísal diela „Orbis pictus“ a „Škola hrou“ (Schola ludus). V 17. storočí patrili Rákociovci k najbohatšej uhorskej šľachte a viedli rad povstaní proti Habsburgovcom. Posledné viedol František II. Rákoci v rokoch 1703 – 1711.

Osobnosti mesta upraviť

Partnerské mestá upraviť

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sárospatak

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sárospatak na českej Wikipédii.