Skupina sľudy je významná skupina horninotvorných minerálov. Sľudy patria medzi fylosilikáty, ktoré kryštalizujú v monoklinickej sústave, niekedy je ich symetriu ťažké rozpoznať, pretože nadobúdajú pseudohexagonálny habitus. Majú dokonalú bazálnu štiepateľnosť[1].

Dobre vyvinutý kryštál tmavej sľudy

Chemické zloženie upraviť

Všetky sľudy majú podobné chemické zloženie, ktoré možno vyjadriť vzorcom:

X2Y4-6Z8O20(OH,F)4
kde X je K, Na, Ca, zriedkavo Ba, Rb, alebo Cs
Y je Al, Mg, Fe alebo zriedkavo Mn, Cr, Ti, Li, a ďalšie
Z je prevažne Si alebo Al ale môže byť i Fe3+ alebo Ti

Delia sa na dioktahedrické (Y = 4) a trioktaedrické (Y = 6). Ak je na pozícii X ión K alebo Na, označuje sa ako pravá sľuda, ak je na pozícii X je Ca označuje sa ako krehká sľuda.

Štruktúra upraviť

 
Štruktúra T - O - T hlavných typov sľúd

Výborná štiepateľnosť sľúd je dôsledkom charakteristického usporiadania štruktúrnych prvkov, kde sa medzi dvoma tetraedrickými sieťami, ktoré majú v rovine hexagonálnu symetriu nachádza oktaedrická sieť, ktorej prvky sa spájajú do trojuholníkov[2]. Táto štruktúra sa zvykne označovať ako t-o-t (tetraéder-oktaéder-tetraéder). Oktaedrická vrstva môže existovať v dvoch podobách, ako trioktaedrická podobná štruktúre brucitu alebo dioktaedrická, podobná gibbsitu. Vrstvy tvorené t-o-t štruktúrami sú kompaktné ale môžu sa spájať s ďalšími takými vrstvami, čím vzniká typická vrstevnatá štruktúra fylosilikátov[2].

Minerály upraviť

Trioktaédrické sľudy upraviť

Pravé sľudy:

Krehké sľudy:

Dioktaedrické sľudy upraviť

Pravé sľudy:

Sľudy s medzivrstevnou chybou upraviť

Veľmi jemnozrnné sľudy majú často väčšie rozdiely v obsahu iónov a vody a sú obvykle označované ako ílovité sľudy. Patria medzi ne:

  • Hydromuskovit: s H3O+ a K na pozícii X
  • Illit: s nedostatkom K na pozícii X a porovnateľným prebytkom Si na pozícii Z
  • Fengit: s Mg alebo Fe2+ nahrázajúcimi Al na pozícii Y site and a porovnateľným prebytkom Si na pozícii Z

Referencie upraviť

  1. http://www.geology.cz prístup: 4.9.2008
  2. a b Klein, C., 2006. Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sľuda