Samuel Weber (* 26. marec 1835, Poprad – † 18. máj 1908, Spišská Belá) bol cirkevný hodnostár a regionálny historik.

Samuel Weber
cirkevný hodnostár a regionálny historik
Narodenie26. marec 1835
Poprad, Uhorsko
Úmrtie18. máj 1908 (73 rokov)
Spišská Belá, Rakúsko-Uhorsko

Rodinné väzby upraviť

  • brat Rudolf Weber
  • manželka Mária, dcéra Samuela Steinera
  • otec: Ján Samuel Weber
  • matka: Jana rod. Hirthová

Štúdiá a literárna činnosť upraviť

Základnú školu navštevoval v Poprade, ďalej študoval na evanjelickom lýceu v Kežmarku. Roku 1854 maturoval na kat. kráľ. gymnáziu v Levoči, teológiu študoval v Prešove a teológiu a filológiu v Jene. Bol vychovávateľom v rodine grófa A. Čákiho v Spišskej Novej Vsi, bol evanjelickým kaplánom v Spišskej Belej, bol konseniorom, neskôr seniorom spišského seniorátu.

Okrem pastoračnej činnosti a náboženskej spisbe (kázne a učebnice náboženstva pre ľudové školy) sa zaoberal najmä históriou spišských miest, kultúrou a spôsobom života tunajších obyvateľov, výskumom života a diela významných osobností Spiša. Zhromažďoval pramene k dejinám tatier, venoval sa štúdiu názvoslovia tatranských štítov a lokalít. Zaujímal sa o botaniku, najmä o liečivé rastliny. Zaoberal sa aj hospodárskymi otázkami tohto regiónu. Bol propagátorom myšlienok Schultzeho-Delitzscha v záujme ochrany stredných roľníkov, remeselníkov a obchodníkov pred sproletarizovaním. Je autorom asi 20 samostatných prác, štúdií a článkov v nemeckých a maďarských časopisoch.

Bol stálym spolupracovníkom časopisov Zipser Bote, Szepesi Lapok a Karpathen Post.

Činiteľ v spolkových aktivitách upraviť

Samuel Weber bol v predsedníctve Uhorského protestantského spolku, v Uhorskom evanjelickom literárnom spolku. Od roku 1883 bol podpredsedom Uhorského karpatského spolku a vedúcim botanickej sekcie Karpatského múzea v Poprade. Bol zakladateľom a funkcionárom miestnych združení: Belianskeho spevokolu, ochotníckeho divadla, poľovníckeho a hasičského spolku, bol členom Spišského historického spolku a Spolku spišských učiteľov. V roku 1875 sa stal spoluzakladateľom, neskôr predsedom Hospodárskeho kasína v Spišskej Belej, kde rozvíjal bohatú prednáškovú a hospodársko-organizačnú činnosť. Bol vyznamenaný Radom Františka Jozefa 3. tr.

Dielo upraviť

  • historické
    • Einiges aus der Geschichte Bélas, 1880
    • Zipser Geschichts- und Zeitbilder, 1880
    • Monographie der evangelischen Gemeinde A. C. Béla..., 1885
    • Geschichte der Stadt Béla, 1892
    • Szepes megye története 1-2. Bibliographia, 1896
    • Ehrenhalle verdienstvoller Zipser ..., 1901
    • Kežmarské mučedlníci, 1908
    • Supplementum III. Analectorum terrae Scepusiensis, 1908
    • a i.
  • náboženské
    • Antrittspedigt, gehalten am 14. April 1861..., 1861
    • Ein Wort zur ersten Kindergebete für Schule und Haus, 1887
    • a i.
  • učebnice
    • Christlichen Religionsunterricht ..., 1873
    • Bilder aus der Kirschengeschichte, 1874
    • a i.

Dielo v elektronickej podobe upraviť

Zdroj upraviť

 Externé odkazy upraviť