Sarma
Sarma (tib. gsar ma) označuje súhrnne všetky školy tibetského budhizmu, ktoré vznikli počas druhej neskoršej vlny šírenia (tib. bstan pa phyi dar) budhizmu v Tibete a vymedzili sa voči staršej škole Ňingma. Hoci sa tieto školy sa označujú ako školy nových prekladov (tib. gsar), Raudsepp vo svojej práci uvádza:[1]
"Najčastejšie sa počiatok neskoršieho šírenia učení budhizmu v Tibete vysvetľuje vo vzťahu k iným udalostiam a nie k prekladateľským aktivitám. Ako sa bežne uvádza, bstan pa phyi dar začalo súbežne v západnom a strednom Tibete a dátumy pre jeho počiatok sa vzťahujú k obnoveniu vinaje v strednom Tibete, na ktorom sa podieľal Lume (tib. Klu mes) a jeho spoločníci. Khäpa Deu (tib. mkhas pa lde’u, stred až druhá polovica 13.storočia) kladie túto udalosť do roku 988."
Charakteristika upraviť
Spoločnou črtou týchto škôl je, že sa opierajú o preklady, ktoré vznikli na etymologickom princípe; na rozdiel od školy Ňingma, ktorej preklady vznikli na významovom a kontextuálnom princípe. Uznávajú štvoraké delenie tantrických textov na rozdiel od šesťdielnej klasifikácie Ňingmy a súhrnne používajú terminológiu odlišnú od Ňingmy. Konkrétne ide o školy a línie: Sakja, Kadam, Šangpa, Kagjü, Džonang, Bulug, Bodong, Židže - Čöjul, Čagzam a Gelug. V rámci rozšíreného delenia na osem línií praxe, ktoré uvádza Džamgön Kongtrul v diele Pokladnica poznania (kniha 8., časť 4)[2] vyzerá zaradenie už uvedených nasledovne:
- Ňingma
- Sarma:
- Kadam
- Lamdrä (túto líniu udržuje škola Sakja)
- Marpa Kagjü (z tejto línie sa vyvinuli všetky ostatné línie Kagjü)
- Šangpa
- Židže - Čöjul
- Džordrug - sem patria školy Džonang, Bodong a Bulug (táto škola je však podškolou školy Sakja)
- Orgjän Ňendrub - táto línia už neexistuje ako samostatná, ale splynula so školami Kagjü
- Ostatné menšie línie, ako tradícia Šántiguptu, škola Čagzam a línia Mitra Gjaca
Žlté a červené čapice upraviť
Toto delenie škôl tibetského budhizmu sa vzťahuje k Congkhapovej reforme školy Kadam a vytvoreniu školy Gelug. Všetky školy tibetského budhizmu, ktoré existovali do vzniku školy Gelug používali pre svojich učiteľov a hierarchov čapice, koruny, klobúky červenej farby. Škola Gelug na znak svojej reformácie začala používať pre svojich učiteľov čapice žltej farby, ktorá symbolizuje cnosť. Školy červených čapíc pripúšťajú, aby učiteľom (tib. bla ma, láma) mohol byť mních aj laická osoba. Škola Gelug vo všeobecnosti umožňuje vo funkcii učiteľa pôsobiť len mníchom a mníškam. V strednom a západnom Tibete bola škola Gelug od nástupu Dalailámu k moci "štátnou cirkvou" a dostávala podporu zo štátnej pokladnice; ostatné školy - školy červených čapíc - štátnu podporu nedostávali.