Scintilačný počítač

Scintilačný počítač alebo scintilačný detektor je detektor častíc, ktorý prevádza ionizujúce žiarenie na elektrický impulz, ktorý je možné merať. Skladá sa z dvoch častí – scintilátora, ktorý premieňa ionizujúce žiarenie na svetlo, a fotonásobiča, ktorý prevádza svetlo na elektrický impulz. Medzi nimi môže byť ešte zaradená optická sústava, ktorá spája tieto dve zložky napríklad v pravouhlom usporiadaní. Scintilačné detektory sa bežne používajú na meranie jadrového žiarenia (alfa, beta či gama častíc), rovnako ako i pri zachytávaní röntgenového žiarenia, ale je možné ich použiť i pri spektrofotometrických meraniach.

Scintilačný detektor, sa skladá zo scintilátora (vľavo), ktorý premieňa ionizujúce žiarenie alebo vysokoenergetické fotóny na svetlo, a fotonásobiča (vpravo), ktorý signál zo svetla premieňa na merateľný elektrický impulz.

Detegovateľné častice

Nabité častice (alfa častice, protóny, elektróny, pozitróny, jadrá ťažších prvkov, ióny) možno detegovať priamo. Nenabité častice (neutróny, gama žiarenie, röntgenové žiarenie) možno detegovať nepriamo, teda je nutné ich previesť na nabité častice (napr. rozpadom jadra alebo pomocou fotoelektrického javu).

Použitie

Scintilačné detektory sa používajú napríklad v počítačovej tomografii a pozitrónovej emisnej tomografii sa takisto používajú pri meraní röntgenového žiarenia, v jadrovom výskume, pri meraní kozmického žiarenia alebo napríklad pri monitorovaní radiácie.

Referencie

Fyzikálny portál