Silanión
Silanión (starogr. Σιλανίων) bol grécky sochár v 4. storočí pred Kr.[2]
Sochár Silanión pochádzal z Atén. Rímsky spisovateľ Plínius uvádza, že na vrchole bol počas 113. olympiády (v rokoch 328 až 324 pred Kr.)[3] Zo správ od starovekých autorov je známych desať jeho diel.[2]
Silanión zhotovil sochy mýtických hrdinov Achilla[4] a Thésea,[5] Umierajúcej Iokasté (bronz zo striebrom)[6] a sedem portrétov a sôch, lyrických poetiek Sapfo[7] a Korinny,[8] sochu filozofa Platóna, ktorú podľa Diogena Laertia umiestnil v Akadémii Peržan Mithradates s nápisom: „Peržan Mithradates, syn Orontobalov, venoval Múzam Platónovu sochu, ktorú zhotovil Silanión.“,[9] sochu sochára Apollodóra[10] a sochy troch boxerov z Olympie, a to messénskych dorastencov Telesta, víťaza na 110. hrách[11] a Damareta, víťaza na 109. hrách[12] a elidského Satyra, víťaza na 112. a na 113. hrách.[13] Silanión písal i učené spisy o pravidlách zobrazovania ľudského tela, ktoré sa nezachovali.[2]
Medzi jeho zachované diela (v 16. rímskych kópiach) patrí psychologicky výstižný portrét filozofa Platóna, umiestnený v mníchovskej Glyptotéke, busta poétky Sapfo (jej identifikácia je ale sporná) uložená v Museo Archeologico Nazionale v Neapole.[14] Jedným z jeho zachovaných diel je aj hlava boxera Satyra z Élidy, ktorá za vlády rímskeho cisára Theodosia II. ušla pustošeniu kresťanských horlivcov (zvyšná časť sochy sa nezachovala). Je to jediná podobizeň olympijského víťaza nájdená v Olympii, je z bronzu a bola vyrobená okolo roku 325 pred Kr. Na rozdiel od starších sôch realisticky zobrazuje individuálne črty tváre, ktoré prezrádzajú chlapskú tvrdosť a nepoddajnosť. Nos má rozbitý, čelo zjazvené, uši rozmlaždené, kučeravé vlasy stiahnuté zvyškom olivového venca, namiesto atletickej krásy oslavuje krvopotne dobytú cestu k víťazstvu.[15]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 136.
- ↑ a b c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 402.
- ↑ Plínius, Naturalis Historia, 34,51.
- ↑ Plínius, Naturalis Historia, 34,82.
- ↑ Plutarchos, Bioi paralléloi, Théseus, 2.
- ↑ Plutarchos, Moralia 18 c, 643 e.
- ↑ Cicero, In Verrem, 2, 4, 125 f.
- ↑ Tatianos, Oratio ad Graecos, 34, 16.
- ↑ Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 127.
- ↑ Plínius, Naturalis Historia, 34,81.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 459.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 460.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 437.
- ↑ Malcolm Bell, Morgantina Studies, Volume I, str. 49
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 177.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Silanión
