MUDr. Silvester Krčméry, CSc., Dr. h. c. (* 5. august 1924, Trnava – † 10. september 2013, Bratislava) bol skaut, slovenský lekár, politický väzeň a katolícky disident, ktorý v časoch komunistického režimu spolu s tajným biskupom Jánom Korcom a s Vladimírom Juklom zorganizoval na Slovensku rozsiahlu tajnú cirkev. V rokoch 19511964 bol väznený. Bol jedným z organizátorov Sviečkovej manifestácie v marci 1988 v Bratislave.

Silvester Krčméry
Narodenie5. august 1924
Trnava, Prvá česko-slovenská republika
Úmrtie10. september 2013 (89 rokov)
Bratislava, Slovensko[1]
PríbuzníVladimír Krčméry (synovec)[2]Silvester Krčméry ml. (prasynovec)

Životopis upraviť

Detstvo a mladosť prežil v Banskej Bystrici, kde si ako 13-ročný chlapec poznačil do denníka: „nulla dies sine linea“ (nezaháľať ani deň). Počas jeho vysokoškolského štúdia medicíny sa Krčméry zaujímal o evanjelizovanie Ruska.[3] Na jeseň roku 1943 sa zoznámil s chorvátskym kňazom Tomislavom Kolakovičom (pravým menom Stjepan Poglajen), ktorý utiekol na Slovensko, pretože v Chorvátsku ho prenasledovalo Gestapo pre jeho odpor voči nacistickej ideológii.[4] A takisto preto, že tak ako Krčméry aj on zdieľal snahu o evanjelizovanie Ruska a veril, že po prechode frontu strednou Európu sa mu z územia Slovenska lepšie podarí dostať na východ. Stretnutie s Kolakovičom ho ovplyvnilo na celý život. Kolakovič začal organizovať spoločenstvo Rodina, ktorého cieľom okrem prehĺbenia duchovného života bolo príprava na prenasledovanie od rozrastajúcej sa komunistickej ideológie.[5] Do „mesta pod Urpínom“ sa opätovne vrátil ako účastník SNP po boku profesora Kolakoviča.

Väzenie upraviť

Stal sa obeťou komunistického režimu. Bol zatknutý v noci z 26. na 27. júla 1951, keď bol vylákaný príslušníkmi Štátnej bezpečnosti pri vykonávaní si povinnej vojenskej služby v Kuřivodách, pod zámienkou pomoci chorému.[6] Zažil krutú vyšetrovaciu väzbu (1951 – 1954) a v roku 1954 bol vo vykonštruovanom procese Vojenským súdom v Trenčíne odsúdený za vlastizradu na 14 rokov väzenia.Trest si odpykával vo viacerých väzniciach (vrátane Banskej Bystrice) a v pracovných táboroch. Po návrate z väzenia pracoval ako lekár v Podunajských Biskupiciach.

Bol spoluzakladateľom sekulárneho inštitútu Spoločenstvo Fatima (1974), ktorý sa podieľal na vydávaní samizdatovej literatúry, organizovaní krúžkov tajnej cirkvi, pašovaní náboženskej literatúry na Slovensko i do ZSSR a položil základy rodinných a mládežníckych kresťanských hnutí (vrátene eRka – Hnutia kresťanských spoločenstiev detí).

Vo vysielaní Hlasu Ameriky v roku 1984 bol označený za „jedného z najstráženejších a najsledovanejších v ČSSR“. Stál pri zrode Sviečkovej manifestácie (25. marec 1988), ktorá slovami terajšieho nemeckého prezidenta „otvorila cestu k pádu Berlínskeho múru“ a Novembru ’89.

Už od vysokoškolských čias organizoval evanjelizáciu študentov, učňov, neskôr aj narkomanov, alkoholikov i väzňov. Bol blízko ľuďom na periférii, poslúžil každému v duchu hesla: „... aby sa nám každý stal rodinou“. Dominik Tatarka ho nazýval „apoštolom“, František Mikloško „pilierom tajnej cirkvi“ a „žijúcou legendou“.

Jeho životný príbeh ocenil Ján Pavol II. udelením Radu sv. Silvestra. Dňa 1. januára 2013 mu prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič udelil Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Získal cenu Nadácie Jána Langoša, čestné občianstvo mesta Banská Bystrica, čestné občianstvo mestskej časti Bratislava - Ružinov. Prvé námestie po Vladimírovi Juklovi a Silvestrovi Krčmérymu pomenovala obec Šintava (2014).[7] Pre hudobného skladateľa vážnej hudby Lukáša Borzíka sa stal inšpiráciou pre napísanie symfonickej skladby a Ľubomír Feldek o ňom napísal divadelnú hru Nepolepšený svätec, ktorá sa hrá na doskách Slovenského národného divadla. V roku 2019 sa pripravuje rozhlasová hra i predstavenie hry Nepolepšený svätec v zahraničí.

Silvester Krčméry svoje pevné zásady nezradil ani pod nátlakom moci, eštebáckych výsluchov a komunistických lágrov. Celý život zasvätil pravde, viere a jej šíreniu. Jeho postoje sa stali vzorom a oporou pre mnohých nasledovníkov v zápase o slobodu v čase fašizmu i komunizmu.

V roku 2021 sa začne na Slovensku sláviť 24. jún ako Deň pamiatky obetí komunistického režimu. V tento deň - 24. jún 1954 - Silvester Krčméry pred súdom v Trenčíne povedal: „Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu!“ Jeho reč na súde má nadregionálny charakter. "Bez jedinej korektúry by ju mohla prevziať Všeobecná deklarácia ľudských práv," tvrdí spisovateľ Ľubomír Feldek.

OZ Nenápadní hrdinovia pri tejto príležitosti pripravilo nové vydanie publikácie Silvo Krčméry určené hlavne stredoškolákom. Jej vydanie doteraz podporil Trnavský samosprávny kraj a Prešovský samosprávny kraj (máj 2021). [8]

Hrob Silvestra Krčméryho upraviť

Silvester Krčméry je pochovaný v Bratislave na Martinskom cintoríne na Trnavskej ceste. Hrob sa nachádza v sektore 22, číslo 762. Nápis na hrobe: MUDr. SILVESTER KRČMÉRY

*5.8.1924 +10.9.2013.

Povedali o ňom upraviť

Pred Vyšším vojenským súdom v Trenčíne. Na ňom vtedy – 24. júna 1954 – predniesol Silvester Krčméry reč[9], ktorú by dnes mal aspoň v zhustenej podobe vedieť naspamäť každý slovenský maturant, bez ohľadu na to, akého je vierovyznania. Z tej reči krásne vidíme, že Krčméryho zápas za náboženskú slobodu bol zároveň zápasom za slobodu ako takú. Preňho bolo Kristovo meno synonymom dobra a pravdy a aj vtedajšiemu súdu musela vyraziť dych jeho myšlienka: „Tým, že sme slúžili Bohu a človeku, slúžili sme aj ľudskej spoločnosti, a podľa dnešnej terminológie aj ,robotníckej triede‘. Hoci my ľudí nerozdeľujeme! Ani podľa tried, ani podľa majetku a kabáta, ani podľa rasy alebo pôvodu, ale každý človek je pre nás druhým Kristom.“ Hoci niet pochýb, že táto Krčméryho myšlienka vyrastá z jeho náboženskej viery, bez jedinej korektúry by ju mohla prevziať Všeobecná deklarácia ľudských práv.
Ľubomír Feldek[10]
O pôsobení Vladimíra Jukla a Silvestra Krčméryho sa začalo písať v slovenskej tlači vlastne až pred niekoľkými rokmi. To už bol Silvester Krčméry pripútaný na lôžko. Po Novembri 1989 rozšíril svoje pôsobenie aj na mladých narkomanov a spoločensky handicapovanú mládež. Osobitnú zmienku si zasluhuje vzťah Silvestra Krčméryho a pápeža Jána Pavla II. Zoznámili sa v dobe, keď pápež ešte nebol pápežom, ale krakovským arcibiskupom. Arcibiskup Wojtyla sa zoznámil s Krčmérym, len čo bolo možné voľnejšie, čiže na priepustku, prekračovať poľsko-československú hranicu. Veľmi rýchlo spoznal Krčméryho veľkosť, netrvalo mu to dvadsať rokov ako slovenskej tlači. Po svojom zvolení za pápeža so Silvestrom Krčmérym pravidelne komunikoval a vážil si jeho názory. Vo februári 1990 som bol vedúcim vládnej delegácie Československa, ktorá pozývala Jána Pavla II. na návštevu republiky. V delegácii bol aj Silvester Krčméry a Vladimír Jukl. Pápež nás pozval na súkromnú večeru do svojich priestorov vo Vatikánskom paláci. Videl som vtedy na vlastné oči, ako si pápež vážil Silvestra Krčméryho.
Ján Čarnogurský[11]

Referencie upraviť

  1. Zomrel katolícky disident Silvester Krčméry [online]. www.aktuality.sk, 11.9.2013, [cit. 2013-09-11]. Dostupné online. ((po slovensky))
  2. KREMPASKÝ, Ján. Zachránil tisícky životov, antivaxeri sa mu vyhrážali smrťou. Zomrel Vladimír Krčméry. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-12-21. Dostupné online [cit. 2023-09-07]. ISSN 1335-4418.
  3. KRČMÉRY SILVESTER – JUKL, VLADIMÍR. V šľapajách Kolakoviča. 1. vydanie. vyd. Bratislava : Charis, 1996. S. 7 – 8.
  4. MIKLOŠKO, František. Nebudete ich môcť rozvrátiť. Bratislava : Archa, 1991. S. 21.
  5. KRČMÉRY SILVESTER – JUKL, VLADIMÍR. V šľapajách Kolakoviča. 1. vydanie. vyd. Bratislava : Charis, 1996.
  6. MIKLOŠKO, František. Nebudete ich môcť rozvrátiť. Bratislava : Archa, 1991. S. 74.
  7. https://www.sintava.sk/volny-cas/stalo-sa/slavnostne-pomenovanie-namestia-silvestra-krcmeryho-a-vladimira-jukla-426sk.html?page=3
  8. http://www.november89.eu/aktuality/kampan-%e2%80%9eprinesme-silva-krcmeryho-maturantom%e2%80%9c/
  9. KRČMÉRY, Silvester. Legendárny prejav. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2022-06-24. Dostupné online [cit. 2022-06-26]. ISSN 1336-720X.
  10. Ľubomír Feldek: Nepolepšený svätec (Na úvod) - elektronická knižnica [online]. zlatyfond.sme.sk, [cit. 2019-02-05]. Dostupné online.
  11. Impulz: Posledný pozdrav priateľovi [online]. www.impulzrevue.sk, [cit. 2019-02-05]. Dostupné online.

Literatúra upraviť

  • NEUPAUER, František. Silvo Krčméry. Bratislava : Nenápadní hrdinovia, 2012. 39 s. ISBN 978-80-970945-0-8.
  • KRČMÉRY, Silvester. Pravdou proti moci : príbeh muža, ktorého nezlomili. 1. vyd. Žilina : Artis omnis, 2014. 412 s. ISBN 978-80-89718-09-2.

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť