Slobodan Milošević

	Slobodan Milošević
3. prezident Juhoslávie
	V úrade; 23. júl 1997 – 7. október 2000
Premiéri	Radoje Kontić, Momir Bulatović
1. prezident Srbska
	V úrade; 11. január 1991 – 23. júl 1997
Premiéri	Dragutin Zelenović, Radoman Božović, Nikola Šainović, Mirko Marjanović
Biografické údaje
Narodenie	20. august 1941; Požarevac, Juhoslávia
Úmrtie	11. marec 2006 (64 rokov); Haag, Holandsko
Politická strana	Socialistická strana Srbska
Národnosť	Srbská
Odkazy
	Slobodan Milošević; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Biografický portál

Slobodan Milošević (srb. Слободан Милошевић; * 20. august 1941, Požarevac – † 11. marec 2006, Haag) bol predseda srbských komunistov (1986 - 1989), prezident Srbska (1989 - 1997) a Juhoslávie (1997 - 2000). Bol jednou z kľúčových osobností vojny v Juhoslávii v 90. rokoch 20. storočia a neskôr vojny v Kosove v roku 1999.

Slobodan Miloševič sa narodil počas druhej svetovej vojny 20. augusta 1941 v Požarevaci. Otec bol ortodoxný pravoslávny veriaci a matka učiteľka. Otec opustil matku i deti a keď mal Milošević 20 rokov, spáchal samovraždu. Jeho matka sa obesila o desať rokov neskôr. V škole sa prejavil ako talentovaný študent, absolvoval právnickú fakultu v Belehrade, pričom neskôr pôsobil v rôznych štátnych funkciách vrátane postu riaditeľa Beobanky, jednej z najväčších vtedajších finančných inštitúcií. Niekoľko rokov strávil ako zástupca tejto banky v Spojených štátoch.

V roku 1958 na strednej škole stretol svoju životnú lásku a budúcu ženu Miru Markovićovú, ktorá neskôr pôsobila ako marxistická profesorka sociológie Belehradskej univerzity, predsedníčka politickej strany JUL (Zjednotená juhoslovanská ľavica) a v čase Miloševičovej vlády bola označovaná za najobávanejšiu ženu v Srbsku.

Po vstupe do politiky začal presadzovať nacionalistický kurz a odvrátil sa od dovtedajšieho oficiálneho marxizmu reprezentovaného bývalým prezidentom Juhoslávie Josipom Brozom Titom.

Po tom ako 24. septembra 1986 vydala Srbská akadémia vied "Memorandum o aktuálnej spoločenskej situácii" v ktorej označila situáciu Srbov v Kosove za kultúrnu genocídu, Miloševič od jari 1987 v záujme udržania si moci vsadil na nacionalizmus.^[1]

V takomto duchu, pod zámienkou ochrany srbských demonštrantov pred kosovskou políciou, vystúpil 24. apríla 1987 na Kosovom poli.^[2]

Pod jeho vedením boli organizované demonštrácie, ktoré vyvrcholili 28. júna 1989 na Kosovom Poli miliónovým zhromaždením v deň 600. výročia bitky s Osmanskými Turkami, ktorá sa odohrala 15. júna 1389, kde Miloševič opäť vystúpil s mobilizujúcim prejavom:

...Ak si dnes pripomíname najslávnejšiu bitku našej minulosti, musíme si pripomenúť aj to, že táto bitka bola prehratá pre nejednotnosť a zradu v našich vlastných radoch... Dnes, o šesť storočí neskôr, sa opäť nachádzame v boji a stojíme pred novými bojmi. Nie sú to síce žiadne boje so zbraňami, ale ani tie nemožno vylúčiť....^[3]

Na tejto nacionalistickej vlne bol Miloševič v roku 1989 zvolený za prezidenta Srbska, zväzovej republiky Juhoslávie. Jeho popularita v tom čase dosiahla vrchol, v roku 1990 bola prijatá nová juhoslovanská ústava, ktorá zrušila autonómiu Kosova i Vojvodiny.

28. júna 1991 začala juhoslovanská armáda s vojenskými akciami proti Slovinsku, ktoré krátko predtým vyhlásilo nezávislosť a občianska vojna sa čoskoro rozšírila i na územie Chorvátska a Bosny a Hercegoviny.

Počas mierových rokovaní v Daytone vystupoval ako sprostredkovateľ medzi bosnianskymi Srbmi a Chorvátmi, čím získal od Európskej únie oficiálne uznanie novej Federatívnej republiky Juhoslávie, pozostávajúcej zo Srbska a Čiernej hory. Juhoslávia sa pod jeho vedením nezapájala do európskej ani euroatlantickej integrácie.

V roku 1999 došlo na území Juhoslávie k ďalšej, Kosovskej vojne, ktorá sa začala zrážkami federálnych jednotiek ministerstva vnútra a teroristických jednotiek albánskej UCK. V marci 1999 sa po eskalovaní konfliktu a neúspechu diplomacie začalo trojmesačné bombardovanie Juhoslávie s cieľom ukončiť akcie juhoslovanskej armády, ktoré sa skončilo ústupom srbských vojenských a polovojenských jednotiek z Kosova.

V máji 1999 bol Miloševič Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu obvinený zo zločinov proti ľudskosti, genocídy a porušovania Ženevských konvencií. O rok a pol neskôr sa k týmto obvineniam pridalo aj obvinenie z porušenia pravidiel vedenia vojny. Po domácich nepokojoch v roku 2000 vyvolaných sfalšovanými voľbami odstúpil z funkcie prezidenta a o rok neskôr bol novou vládou vydaný do Haagu. Usvedčiť ho však už žalobcovia nestihli. Bývalého juhoslovanského prezidenta našli mŕtveho ráno 11. marca 2006 v jeho cele v Haagu. Výsledky pitvy zverejnené 12. marca 2006 ukázali, že 64-ročný Miloševič zomrel na srdcový infarkt.

Srbi dnes nesú psychickú traumu a je to vyjadrené aj v kultúre ako hudba, len jej úrovne nie sú ovplyvnené aj bývalými štátmi Juhoslávie...

Referencie upraviť

↑ Memorandum SANU(serbian) Archivované 2007-09-27 na Wayback Machine, (english) Archivované 2010-03-29 na Wayback Machine
↑ Speech of Slobodan Milosevic at Kosovo Polje April 24-25, 1987(english)
↑ Speech by Slobodan Milosevic, Kosovo, 28 June, 1989(english)

Pramene upraviť

Slavenka Drakuličová: Ani mouše by neublížili. Váleční zločinci v Haagu (BB Art Praha 2006)
Slavenka Drakulic: Rape as a weapon of war (International Herald Tribune 27. june 2008)
Martin Hurbanič: Srbský národný mýtus. Bitka na Kosovom poli a jej historická tradícia In: História 2/2001 s. 5

Iné projekty upraviť

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slobodan Milošević

[1] Memorandum SANU(serbian) Archivované 2007-09-27 na Wayback Machine, (english) Archivované 2010-03-29 na Wayback Machine

[2] Speech of Slobodan Milosevic at Kosovo Polje April 24-25, 1987(english)

[3] Speech by Slobodan Milosevic, Kosovo, 28 June, 1989(english)

[1]

[2]

[3]