Slovanské hradiště v Mikulčicích

Staroslovanské hradisko z čias Veľkej Moravy

Slovanské hradiště v Mikulčicích alebo Mikulčice-Valy je významné hradisko z doby Veľkej Moravy, nachádzajúce sa asi 3 km juhovýchodne od obce Mikulčice. Lokalita sa nachádza na pravom brehu rieky Morava a s rozlohou približne 10 ha predstavuje najrozsiahlejšie slovanské archeologické nálezisko v Česku[1]. Lokalita je chránená ako národná kultúrna pamiatka, nakoľko vo svojej dobe predstavovala významné mocenské a duchovné stredisko Veľkomoravskej ríše. Vo valom opevnenom areáli boli objavené základy veľmožského paláca, dvanástich kostolov, tri mosty a pohrebisko s približne 2 500 hrobmi.

Slovanské hradiště v Mikulčicích
(Mikulčice-Valy)
archeologická lokalita
Rekonštrukcia základov veľkomoravského kostola
Štát Česko Česko
Kraj Juhomoravský
Okres Hodonín
Obec Mikulčice
Časť Valy
Rieka Morava
Nadmorská výška 152 m n. m.
Súradnice 48°48′14″S 17°5′12″V / 48,80389°S 17,08667°V / 48.80389; 17.08667
Vznik 8. storočie
Pre verejnosť prístupné
Najľahší prístup Mikulčice
Stav čiastočne rekonštruované
Poloha hradiska
Poloha hradiska
Wikimedia Commons: Mikulčice-Valy
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Základy jedného z kostolov
Stilety
Gombík

Dejiny upraviť

Lokalita Valy je jedným z najvýznamnejších opevnených hradištných sídiel so znakmi mestského usporiadania, skôr vojenského charakteru, s dokladmi osídlenia predveľkomoravského a veľkomoravského obdobia s množstvom kostolov (cca 12) a iných artefaktov, poukazujúcich na prítomnosť šľachty. Je predpoklad, že práve tu sídlil mocný rod Mojmírovcov a hradisko bolo dôležitým obranným a mocenským centrom ríše. Mikulčice sa občas stotožňujú s „gradom Morava“, ale častejšie sa autori prikláňajú k názvu „grad Slavnica“ či „Slivnica“.

Prvý prieskum a popis lokality Valy uskutočnil už v roku 1888 moravský archeológ Karel Jaroslav Maška, ktorý tu zaznamenal rozsiahle opevnenie so zreteľnou priekopou a odlesnené miesto obohnané priekopou s množstvom črepov z keramiky. Systematický výskum v okolí Mikulčíc sa začal v roku 1954 a prebiehal 38 sezón, počas ktorých archeologická lokalita vydala množstvo dôkazov z histórie Veľkej Moravy.

Charakteristika upraviť

Aglomerácia leží v lužných lesoch údolnej nivy rieky Morava a jej jadro tvorí hlavný hrad s dvojicou rozsiahlych predhradí, z toho jedného so znakmi stáleho vojenského tábora a druhého, valom chráneného sídliska. Celá mierne vyvýšená akropola hradu i vojenského predhradia bola chránená hradbou s kamenným priečelím a vodnými priekopami, tvorenými sústavou ramien rieky Morava. Na najvyššom mieste akropole stál kniežací palác s liatou maltovou podlahou a kamenným krbom a bazilika, ktorá je rozsahom najväčším veľkomoravským objektom svojho druhu. V okolí baziliky bolo objavených niekoľko hrobov významných členov vládnucej vrstvy Veľkomoravskej ríše, pravdepodobne i niektorých z Mojmírovcov.

Pohrebisko pri kostole s viac ako 550 hrobmi vydalo množstvo nálezov, vrátane mečov, zlatých a strieborných šperkov, honosných súprav opaskových kovaní a strieborných a liatych bronzových nákončí či zlatých gombíkov. Predstavujú dôkaz o majstrovstve tunajších umeleckých remeselníkov, ale i čulom obchodnom ruchu. Unikátne sú nálezy strieborného závesného krížika s postavou Krista a zlatý solidus byzantského cisára Michala III. Okrem kovolejárskych a šperkárskych dielní sa na lokalite našli dôkazy dielní na spracovanie železa a dreva, ako aj hrnčiarske a textilné dielne. Hroby sa často prekrývajú, niekedy aj so základmi stavieb, pričom nálezy sú datované do 7.12. storočia.

Aglomerácia upraviť

K aglomerácii patria rozsiahle územia, poskytujúce dôkazy o osídlení:

  • Štěpnice I (kostol s neobvyklými vonkajšími stavebnými prvkami a 6 hrobmi, kostol s pravouhlým presbytériom a 26 hrobmi)
  • Kostelisko (rotunda s liatou podlahou a antickou mozaikou s úlomkami rímskych tehiel)
  • Těšický lesKlášteřisko (dvojapsidová rotunda, 200 hrobov, bronzová pozlátená plaketa, britva)
  • Štěpnice II (drevená rotunda, 16 hrobov, strieborné gombíky, železné ostrohy)
  • Žabník (44 hrobov, sklené perly, nože, keramika)
  • Panské (sídlisko z 9. storočia)
  • Kopčany s dodnes stojacim kostolom sv. Margity Antiochijskej

Nálezy upraviť

Z bežného života obyvateľov sa našli pozostatky mosta, člnov, harpún a háčikov na chytanie rýb, drevené i železné vedro, vedro s ozdobným kovaním, bojové sekery, drevené lyžice a naberačky, lano, ovčiarske nožnice, železná kosa, kosák, ocieľky, železné i olovené hrivny, hroty šípov, železné kľúče a kovania zámku, šidlá a iné. Zvláštnu pozornosť vzbudil malý strieborný pozlátený relikviár v tvare miniatúrnej bohoslužobnej knihy.

Pozornosť archeológov upútala prebudovaná staršia kamenná hradba bez známok nejakej náhlej katastrofy (požiaru, dobytia a pod.) s lícnou kamennou stenou z polovice 9. storočia. Poukazuje na úpadok politického významu pôvodného hradiska, ktoré bolo obnovené až po novom usporiadaní pomerov, no už v menšom, než pôvodnom rozsahu. Až po nálezy v uherskohradištskej lokalite Rybárny bola mikulčická aglomerácia s komplexom silného opevnenia považovaná za ústredné centrum Veľkej Moravy.

Referencie upraviť

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

  • Oficiálne stránky
  • HLADÍK, Marek: Hospodárske zázemie Mikulčíc. Sídelná štruktúra na strednom toku rieky Morava v 9. - 1. polovici 13. storočia. Brno : Archeologický ústav AV ČR, 2014. 354 s. ISBN 978-80-86023-44-1 Dostupné on-line.

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mikulčice-Valy na českej Wikipédii.