Smilodon
Smilodon (-toto je slovenský názov[1], iné slovenské názvy: šabľozubý tiger[2][3][4], tiger šabľozubý[5], šabľozubý lev[6], lev šabľozubý[7]; po latinsky Smilodon, staršie Ischyrosmilus alebo Smilodontopsis) je rod vyhynutých mačkovitých mäsožravcov z podčeľade machairodontiny (Machairodontinae), teda z tzv. šabľozubých mačiek (či tigrov). Žil na území dnešnej Severnej a Južnej Ameriky v období pleistocénu, teda zhruba pred 2,5 miliónmi až 10 000 rokov.
| Smilodon | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Smilodon Lund, 1842 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Do prvých desaťročí 20. stor. sa niekedy považoval za súčasť rodu machairodus (Machairodus)[8][9][10].
Etymológia upraviť
Meno smilodon (lat. Smilodon) pochádza z gréckych slov, smilé (σμίλη, v preklade dláto) a odous (ὀδoύς, genitív slova ὀδόντος – zub).
Klasifikácia a druhy upraviť
Rod smilodon bol opísaný dánskym prírodovedcom a paleontológom Lundom v roku 1841. Objavil fosílie druhu Smilodon populator v jaskyniach blízko malého mesta Lagoa Santa v Brazílii.
Bolo opísaných niekoľko druhov, ale tie boli časom zredukované len na 3[11]:
- Smilodon gracilis
- Smilodon fatalis
- Smilodon populator (najväčší poddruh)
Fosílie upraviť
Fosílne pozostatky smilodona pochádzajú zo Severnej Ameriky (Kalifornia) a Južnej Ameriky (Oklahoma, Nové Mexiko).
Ranč La Brea upraviť
Ranč La Brea je asi najznámejšie nálezisko fosílii smilodona. Nachádza sa v blízkosti Los Angeles v Kalifornii. Prvé fosílie z tohto náleziska boli objavené v 70. rokoch 19. storočia, dôkladný výskum sa tu však začal až na začiatku 20. storočia.[12] Dodnes vydala táto lokalita pozostatky takmer 60 druhov cicavcov, vrátane mamutov, vlkov, hmyzu, rýb, žiab[12] a asi 2 000 kostier šabľozubých tigrov.
Anatómia upraviť
Dospelý smilodon vážil asi 55 až 300 kg, v závislosti od druhu. Mal krátky chvost, silné nohy, svalnatý krk a dlhé očné zuby. Hoci bol trochu menší ako dnešný tiger, bol extrémne silný a mal podobnú stavbu tela ako medveď.
Zuby a čeľuste upraviť
.jpg)
Smilodon je veľmi známy práve svojimi relatívne dlhými očnými zubmi, najdlhšie zo všetkých druhov šabľozubých tigrov; u najväčšieho druhu Smilodon populator merali až 28 cm.[11] Zrejme ich mal, aby mohol spôsobovať koristi bodné a sečné rany. Hoci bol smilodon oproti iným veľkým mačkám masívnejšie stavaný, mal slabší stisk. Moderné veľké mačky majú výraznejšie jarmové oblúky, kým smilodon ich mal menšie a obmedzovali mu hrúbku a teda aj silu spánkového svalu a tým bola znížená sila zhryzu. Analýza jeho úzkych čeľustí ukazuje, že mal len tretinovú silu zhryzu oproti dnešnému levovi.[13] Ako sa zdá, je všeobecným pravidlom, že šabľozubé tigre s väčšími očnými zubami majú úmerne slabší stisk. Ale analýza možnosti ohybu očných zubov spolu so silou zhryzu ukazuje, že zuby šabľozubých tigrov boli relatívne odolnejšie (vďaka nižšej sile zhryzu) ako u moderných veľkých mačiek.[14] Navyše smilodon bol schopný otvoriť svoje čeľuste až do uhla 120 stupňov, zatiaľ čo lev ich otvorí len do uhla 60 stupňov.[15]
Končatiny upraviť
Smilodon mal relatívne kratšie a silnejšie končatiny ako iné mačky. Mal dobre vyvinuté svaly na predných končatinách, takže mohol strhnúť na zem aj veľkú korisť. Aj zadné končatiny mali silné svaly, obzvlášť priťahovače, ktoré pomáhali udržať stabilitu pri zápase s korisťou. Pazúry mal zasúvateľné, rovnako ako väčšina mačiek.
Ekológia upraviť
Sociálne správanie upraviť
Sociálny charakter smilodona nie je známy. Niektoré fosílie vykazujú zacelené zranenia a choroby, ktoré by mohli ochromiť zviera. Niektorí paleontológovia to vidia ako dôkaz, že tento šabľozubý tiger bol sociálne zviera, ktoré žilo a lovilo vo svorkách a postaralo sa o potravu pre chorých a starých členov. Ak by smilodony žili vo svorkách, lepšie by si poradili s konkurenciou leva amerického a vlka Canis dirus. Očné zuby a veľkosť tela bola u smilodonov zhruba rovnaká u samíc aj samcov. To ukazuje, že smilodon asi nežil v skupinách s dominantným samcom (a že zuby asi neboli používané na nalákanie partnera, ako sa predtým myslelo).
Potrava a lov upraviť
Smilodon pravdepodobne lovil veľa druhov zveri, napr bizóny, losy, jelene, americké ťavy, kone, obrie pozemné leňochody, a mláďatá mamutov (Mammuthus jeffersonii, Mammuthus imperator, Mammuthus Columba, Mammuthus primigenius).
Súčasné veľké mačky zabíjajú hlavne škrtením obete, k čomu potrebujú len pár minút. Čeľustné svaly smilodona boli pravdepodobne veľmi slabé a ich dlhé očné zuby by mohli byť v dlhotrvajúcom zápase zlomené. Podľa výskumu z roku 2007, smilodon asi používal svoju veľkú silu prednej časti tela, keď korisť pritlačil k zemi a potom ju dorazil hlbokým zhryzom a prebodnutím krčnej žily alebo priedušnice, čím korisť zabil veľmi rýchlo.[16] Autori tejto štúdie taktiež tvrdia, že technika, ktorú používal smilodon, je účinnejšia na zabíjanie veľkých zvierat ako metóda, ktorú používajú dnešné levy a tigre. Smilodon tým bol ale oveľa viac závislý od prítomnosti veľkých zvierat. Tento vysoko špecializovaný štýl lovu mohol prispieť k ich vymretiu, ich veľké ťažkopádne telo a predimenzované očné zuby boli menej vhodné na lov menších a dynamickejších zvierat, ak sa ekosystém z nejakého dôvodu zmenil.[13]
Vyhynutie upraviť
Smilodon vyhynul asi pred 12 000 rokmi. Niektorí vedci si myslia, že ľudia mohli nepriamo prispieť k ich vymretiu, buď lovom alebo zavlečením nejakej choroby do populácie šeliem. Iní sa domnievajú, že vymretie spôsobil koniec ľadovej doby – keď sa skončila, zmenila sa vegetácia a zmenšil sa ich životný priestor. Parková krajina s trávnikmi a lesmi bola nahradená rozľahlými trávnikmi s rôznymi typmi tráv a izolovanými lesnými komplexmi. Letá a zimy boli extrémnejšie, Severná Amerika začala vysychať alebo v zime bola zase pokrytá snehom, a tým ubudlo potravy pre mamuty, a tým aj pre smilodony. Táto teória však nevysvetľuje, ako je možné, že smilodon a jeho predkovia úspešne prežili veľa predchádzajúcich interglaciálov.
Príbuzenstvo upraviť
Blízki príbuzní rodu smilodon:
Referencie upraviť
- ↑ smilodon. In: ŠALING, Veľký slovník cudzích slov. 2000, S. 1122
- ↑ Smilodon. In: Encyklopédia Zeme. Obzor, 1983, S. 562
- ↑ VALENT, Dušan. 7 najimpozantnejších šeliem praveku [online]. invivomagazin.sk, [cit. 2020-12-22]. Dostupné online.
- ↑ VALENT, D. Úspechy a pády šabľozubcov – zuby ako šable. In: Goldman - Animal 2.7.2011 [1]
- ↑ tiger šabľozubý. In: Encyklopédia Zeme. Obzor, 1983, S. 624
- ↑ Svet živočíšnej ríše. Osveta, 1984, S. 258, 259
- ↑ mačkovité. In: Pyramída
- ↑ Machaerodu. In: Encyclopaedia Britanica 1911 [2]
- ↑ BEDDARD, F. E. Cambridge Natural History Mammalia. 1902 [3]
- ↑ Dolchzahn. In: Meyers 1905 [4]
- ↑ a b A. Turner: The big cats and their fossil relatives. Columbia University Press, 1997. ISBN 0-231-10229-1
- ↑ a b LAMBERT, David; NAISH, Darren; WYSEOVÁ, Elizabeth. Dinosaury a život v praveku. Preklad Radim Labuda. Bratislava: Nakladateľstvo Svojtka & Co, 2009. ISBN 978-80-8107-229-1. s. 212.
- ↑ a b Jeff Hecht (1. október 2007). Sabre-tooth cat had a surprisingly delicate bite. New Scientist. The study used Finite Element Analysis, a computerized technique that is common in engineering.
- ↑ Christiansen, P.. Comparative bite forces and canine bending strength in feline and sabretooth felids: implications for predatory ecology. Zoological Journal of the Linnean Society, Október 2007, roč. 151, číslo 2, s. 423 – 437. Dostupné online
- ↑ Smilodon [online]. prehistoric-wildlife.com, [cit. 2018-12-10]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ McHenry, C.R., Wroe S., Clausen, P.D., Moreno, K. and Cunningham, E.. Supermodeled sabercat, predatory behavior in Smilodon fatalis revealed by high-resolution 3D computer simulation. PNAS, Október 2007, roč. 104, s. 16010. Dostupné online
- ↑ a b LAMBERT, David; NAISH, Darren; WYSEOVÁ, Elizabeth. Dinosaury a život v praveku. Preklad Radim Labuda. Bratislava: Nakladateľstvo Slovart, 2002. ISBN 80-7209-410-6. Kapitola Šabľozubé tigre, s. 219.
Literatúra upraviť
- ANTÓN, Mauricio. Sabertooth. [s.l.] : Indiana University Press, 2013. 243 s. ISBN 978-0-253-01042-1. (po anglicky)
