Spraš
Spraš je nespevnená, masívna usadená hornina žltej farby, tvorená nadpolovičným obsahom častíc prachovej (aleuritovej) veľkosti. Väčšina spraší vzniká usadzovaním vyvievaných sedimentov. Často sa v nich nachádzajú vápnité konkrécie označované ako cicváre, ktoré vznikajú vylúhovaním karbonátov. Spraše majú dôležitú pôdotvornú úlohu a sú hlavnou materskou horninou černozeme.
| Spraš | |
 Spraš z rokliny pri Zeměchoch, Kralupy nad Vltavou v Česku. | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | kremeň prachovej veľkosti, ílové minerály, živce, kalcit |
| Vlastnosti | |
| Textúra | aleuritická, masívna |
| Farba | svetložltá, hnedastá |
Spraše ako prvý definoval Ch. Lyell. Porovnával spraše z údolia Mississippi so sprašami v údolí Rýna. Pôvodne bol presvedčený, že sú fluviálnym (riečnymi) sedimentami. Až neskôr v roku 1877 F. von Richthofen poukázal na ich eolický (naviaty) pôvod.
Vznik upraviť
Sú to najrozšírenejšie, vetrom naviate (eolické) prachové sedimenty. Glaciálne spraše sa tvorili v pleistocénnych ľadových dobách, keď vplyvom suchého a studeného podnebia prebiehalo silné mrazové zvetrávanie hornín. Pevné horniny sa účinkom mrazu rozpadli až na prach. Vodami topiacich sa ľadovcov boli prachové zvetraliny premiestňované. Stali sa súčasťou glaciofluviálnych sedimentov. Z dolín riek bol jemný prach vyvievaný vetrom a usadzovaný v miestach, kde vietor strácal svoju unášaciu schopnosť (obyčajne v závetrí). Slovenské spraše sa ukladali najmä na miernych svahoch sklonených k V, JV alebo J. Z prachu sa pedogenetickýni procesom vytvorila spraš. Spraše sa tvorili i v močiaroch, resp. v prostredí, kde boli občas zaplavené vodu (riečne nivy). Sprašová prikrývka sa tvorila počas niekoľkých ľadových dôb (gláciálov) a štadiálov (studené obdobia počas ľadovej doby oddelené navzájom teplejšími interštadiálmi).[1]
Neglaciálne spraše vznikajú na púštiach, prípadne iných oblastiach postihnutých silnými vetrami, jazerách typu playa a tiež ukladaním vulkanického popola.
Zloženie a vlastnosti upraviť
Spraš predstavuje svetlookrový až svetložltohnedý, mäkký, pórovitý, nevrstevnatý (masívny) sediment. Je typický svojou stĺpcovou odlučnosťou, často vytvára kolmé steny. Za sucha je to mäkká ale súdržná hornina sivožltej až hnedožltej farby. Obsahuje 45-65 % prachových (aleuritických) a piesčitých (psamitických) častíc, ktoré tvorí hlavne kremeň a živce. Ílové minerály tvoria 25-35 % objemu. Kalcit tvorí predovšetkým medzizrnový cement, preto šumí pri skúške so zriedenou HCl. Musí mať obsah nad 50% častíc s priemerom 0,05 až 0,01 mm[2], resp. 0,03 až 0,06 mm[3]. Častice tejto veľkosti možno označiť ako hrubozrnný silt až veľmi jemný piesok. Hrúbka spraší dosahuje až 30 m, na plošinách okolo 5 m. Zo stúpajúcou nadmorskou výškou (asi od 300 m) prechádzajú typické spraše do nevápnitých, často hrubozrnnejších sprašových hlín. Spraše, ako mäkké sedimenty ľahko podliehajú vodnej erózii, preto sú často, najmä na svahoch rozbrázdené.[1] Niekedy v nich možno nájsť kosti stavovcov, ulitníky a stopy po ľudskej činnosti.
Vyluhovaním CaCO3 z horniny a jeho spätné vyzrážanie má za následok vznik konkrécií nepravidelného tvaru, označovaných aj ako sprašové bábiky alebo cicváre.[3]
Spraše sa z inžiniersko-geologického hľadiska vyznačujú schopnosťou tzv. presadania. Presadavosť spraší je proces, pri ktorom dochádza po ich zvlhčení k objemovej nestálosti. V extrémnych prípadoch môžu 30 m hrubé polohy spraší po zvlhčení zmenšiť svoju hrúbku až o 2,5 m. Stavby založené na sprašiach preto musia byť chránené pred priesakom vody do podložia, prípadne dimenzované tak aby vydržali nerovnomerné sadanie podložia.
Výskyt upraviť
Môžu dosahovať pomerne veľké hrúbky, zriedkavo až stovky metrov. Takéto hrubé polohy spraší sú známe z Číny. Časť z nich nepatrí ku glaciálnym, lebo boli vyvievané z púšte Gobi a iných na severe krajiny, časť však bola erodovaná Žltou riekou[4]. Rovnako hrubé akumulácie spraší sú známe zo Stredozápadu USA (oblasť Veľkých prérií, Nebraska, Kansas a Colorado). Spraše väčšinou tvoria menej hrubé, max. desiatky metrov, avšak pomerne rozsiahle výskyty na desiatkach až stovkách kilometrov štvorcových. Spraše vulkanického pôvodu sú známe z Ekvádoru a Argentíny. Niektoré spraše z Argentíny vznikli v tropickom prostredí rovnako ako v Brazílii a Uruguayi. Španielske spraše sú typické vysokým obsahom sadrovca. Neglaciálne spraše boli nájdené aj v Austrálii a Afrike.
V Česku sú známe z oblasti Znojma, Brna a Vyškova.[5] Tvoria podstatnú časť výplne najmladších častí Panónskej panvy v Maďarsku.
Na Slovensku sa vyskytujú na Záhorí, ale hlavne na Trnavskej, Nitrianskej, Žitavskej, Hronskej, Ipeľskej pahorkatine a na Východoslovenskej nížine. Pozdĺž tokov zasahujú do kotlín Ipeľskej, Lučenskej, Rimavskej a Košickej.[1] Najväčšiu hrúbku okolo 30 m dosahujú spraše v Rišňovskej depresii pri Alekšinciach.
Význam upraviť
Spraše na Slovensku vytvárajú vhodný substrát pre tvorbu kvalitných pôd[3]. Miestami boli alebo sú ťažené ako tehliarska surovina napr. pri Trnave, Modre, Nitre, Leviciach, Nových Zámkoch a inde[2].
Referencie upraviť
- ↑ a b c Minerály a horniny Slovenska - spraš [online]. mineraly.sk, [cit. 2010-04-05]. Dostupné online. Archivované 2015-12-24 z originálu.
- ↑ a b Vladár, J. a kolektív, 1981: Encyklopédia Slovenska. V. zväzok R-S. Veda, Bratislava, s. 573
- ↑ a b c PETRÁNEK, Jan. On-line geologická encyklopedie - spraš [online]. geology.cz, [cit. 2010-04-05]. Dostupné online.
- ↑ Šajgajík, J., 1991: Sedimentológia spraší. Mineralia Slovaca, 23, s. 251-254
- ↑ Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, [cit. 2010-04-05]. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Spraš
