Stará Halič
Stará Halič je obec na Slovensku v okrese Lučenec. Najvýznamnejšou pamiatkou je románsko-gotický kostol sv. Juraja.
| Stará Halič | |
| obec | |
 Kostol sv. Juraja
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Lučenec |
| Región | Novohrad |
| Vodný tok | Tuhársky potok |
| Nadmorská výška | 251 m n. m. |
| Súradnice | 48°22′00″S 19°34′27″V / 48,3668°S 19,5742°V |
| Rozloha | 17,6 km² (1 760 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 645 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 36,65 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1350 |
| Starosta | Jozef Gembec[3] (nezávislý) |
| PSČ | 985 11 (pošta Halič) |
| ŠÚJ | 511846 |
| EČV (do r. 2022) | LC |
| Tel. predvoľba | +421-47 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Zavoda 116/49 985 11 Stará Halič |
| E-mailová adresa | info@starahalic.sk |
| Telefón | 047 43 92 331 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Stará Halič | |
| Webová stránka: starahalic.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis upraviť
Obec leží na severozápadnom okraji Lučenskej kotliny, severne sa stretávajú Ostrôžky a Revúcka vrchovina.[4] Centrom obce preteká Tuhársky potok, pričom údolie Tuhárskeho potoka bolo v roku 1975 vyhlásené za chránené územie.[5] Najvyšším bodom katastra je vrch Sedem chotárov - 602 m n. m., na vrchole ktorého sa naozaj zbiehajú chotáre siedmych obcí: Stará Halič, Gregorova Vieska, Podrečany, Tuhár, Ružiná, Lovinobaňa a Halič.
Prístup zabezpečuje cesta III/2664, ktorá je pri Haliči napojená na cestu I/75 (Veľký Krtíš – Lučenec). Na Tomášovce vedie z obce cesta III/2663 a do obce Tuhár vedie cesta III/2665. Okresné mesto leží 9 km juhovýchodne, Veľký Krtíš je vzdialený 29 km juhozápadne, Zvolen 51 km severozápadne a do krajského mesta je to severným smerom 72 km.
Dejiny upraviť
Názory na presný rok vzniku obce sa líšia. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1350, kedy tu už existovala farnosť, doložená pod názvom Gaach. Obecná kronika však hovorí, že Stará Halič vznikla už v roku 1238 a patrila haličskému panstvu, pôvodne rodu Tomajovcov. V roku 1548 ju nachádzame vo vlastníctve rodu Lučenských a v 17. storočí už patrila rodu Forgáčovcov.
V roku 1712 padla za obeť moru väčšia časť obyvateľstva obce. Pri súpise poddaných v roku 1715 žilo v obci 11 rodín poddaných, 2 rodiny želiarov a 3 rodiny taxalistov. V roku 1763 jej bolo udelené právo na vydržiavanie jarmokov štyrikrát do roka. V roku 1770 bol zemepánom Ján Forgách a patrilo mu 25 rodín poddaných a 6 rodín želiarov. Haličské panstvo grófa Forgácha vyžadovalo od svojich poddaných výlučne roboty. V chotári obce sa nachádzal veľký rybník. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, rybolovom, obchodovaním s drevom a povozníctvom. V roku 1828 žilo v 82 domoch 574 obyvateľov.[6]
Obec niesla počas svojej histórie viaceré názvy - v roku 1350 to bol už vyššie spomenutý Gaach, od roku 1424 niesla mierne pozmenený názov Galch, rok 1773 znamenal zmenu názvu na Gacsfalva a od roku 1808 išlo zas o Welkú Halič. Dnešné pomenovanie, Stará Halič, sa používa od roku 1920.
Kultúra a zaujímavosti upraviť
Pamiatky upraviť
Kostol sv. Juraja upraviť
Gotický rímskokatolícky kostol sv. Juraja pochádza z obdobia okolo roku 1300, ktorý dal postaviť Dionýz, zakladateľ rodu Lossonczyovcov, v tej dobe vlastník neďalekého zámku Halič. Nachádza sa v opevnenom areáli na miernej vyvýšenine na južnom okraji obce. Jedná sa o jednoloďovú stavbu bez veže s polygonálne ukončeným presbytériom. Loď je zaklenutá sieťovou klenbou. V interiéri sa nachádzajú hodnotné gotické fresky od autora inšpirovaného dobovou talianskou nástennou maľbou. Zariadenie kostola je prevažne z 18. storočia.[7]
-
Kstol sv. Juraja, západné priečelie -
-
-
Pohľad na presbytérium -
Pohľad na klenbu hlavnej lode -
Pohľad do presbytéria -
Sedílie
Drevená renesančná zvonica upraviť
Zvonica sa nachádza pri kostole. Podľa záznamu, nájdeného v medenej guli, dal zvonicu postaviť Ján Makfalvay, kapitán haličského hradu, ktorý roku 1666 padol do tureckého zajatia a tam sľúbil, že po vyslobodení dá postaviť vežu v Starej Haliči. Sľub dodržal a začal stavať. Zvonicu dokončil podľa nápisu na veži mlynár Ján Polóni v roku 1673 (orig. nápis Exstructum a Molitore Joanne Poloni A. D. 1673). Kostol a zvonica sú ohraničené obranným múrom. Vo zvonici sú zavesené štyri zvony, jeden asi z 15. storočia a tri zvony z roku 1924, pričom všetky majú svoje mená (Ďuro, Paľo, Jano a Mišo).
Pamiatková ochrana upraviť
Kostol so stredovekými nástennými maľbami, drevená zvonica a hradbový múr sú od roku 1963 zapísané v ústrednom zozname pamiatkového fondu. Nástenné maľby v kostole boli nariadením vlády Slovenskej republiky z 11. júna 1991, spolu s freskami v iných kostoloch, vyhlásené ako súbor stredovekých nástenných malieb za národnú kultúrnu pamiatku.[8] V roku 2001 boli stredoveké maľby navrhnuté do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, ale návrh nebol schválený.[5]
Zaujímavosti upraviť
Odtlačok pečatidla, ktoré pochádza z roku 1633, patrí medzi najstaršie v regióne.
Od 4. marca 1763 získala Stará Halič právo na vydržiavanie jarmokov, štyrikrát do roka.
Uznesením OZ zo dňa 4. 10. 1933 bol učiteľ Dezider Švajko poverený viesť Obecnú kroniku, ako prvý kronikár a začal ju viesť od 1. 1. 1934.
Dňa 7. mája 2009 udelili čestné občianstvo sestre Agnes Franziske Kerschbaumer, generálnej predstavenej pápežsky schváleného misijného spoločenstva PDF-Rodina Panny Márie. Sr. Agnes pochádza z rakúskeho Tirolska a v Starej Haliči pôsobí od roku 1993, kedy apoštolské sestry priviedol do obce J.E. Eduard Kojnok, vtedajší diecézny rožňavský biskup. Na zriadenie Materského domu centrály ich misijného spoločenstva im dal k dispozícii priestory bývalého trojizbového kantorského domu pri kostole a o krátky čas na to i priestory starej obecnej školy.[5]
Osobnosti obce upraviť
Rodáci upraviť
- František Kalesný (* 1918 – † 2007), spisovateľ literatúry faktu, etnograf, kultúrny historik
- Emil Huraj (* 1924 – † 1999), ortopéd-traumatológ, vysokoškolský pedagóg, rektor Univerzity Komenského v rokoch 1969-76. Držiteľ mnohých vyznamenaní, členom vedeckých spoločností a autor viacerých odborných publikácií.
Turizmus upraviť
Pamiatky v obci a blízkom okolí predurčujú lokalitu na atraktívny cieľ výletov. Priamo v obci leží Kostol sv. Juraja i renesančná zvonica, južne od obce stojí Haličský zámok.
Obcou vedie 
červeno značený chodník, vedúci z Haliče na vrch Sedem chotárov (602 m n. m.). Z tejto významnej turistickej križovatky sa dá (okrem iných možností) pokračovať k Divínskemu hradu alebo k vodnej nádrži Ružiná.
Referencie upraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-10-19]. Dostupné online.
- ↑ a b c Obce regiónu. [online]. [cit. 2015-06-04] http://www.noslc.sk/index_subory/obce.htm
- ↑ História obce [online]. [cit. 2015-06-04] http://www.starahalic.sk/historia-obce.html Archivované 2016-03-04 na Wayback Machine
- ↑ Stará Halič [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 299/1991 Zb. z 11. júna 1991 o vyhlásení a zrušení vyhlásenia niektorých národných kultúrnych pamiatok [online]. Iura Edition, [cit. 2012-09-29]. Dostupné online.
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stará Halič
Externé odkazy upraviť
- Oficiálna stránka obce
- Apsida.sk- profil románsko-gotického kostola