Starokatolícka cirkev v Českej republike

Starokatolícka cirkev v Českej republike alebo Katolícka cirkev pod obojím v Čechách je kresťanská cirkev ktorá vznikla v roku 1877. Hlási sa k starokatolíckemu hnutiu, ktoré vzniklo v 19. storočí odrthnutím sa od Rímskokatolíckej cirkvi v reakcii na Prvý vatikánsky koncil. Je členom Utrechtskej únie starokatolíckych cirkví a Ekumenickej rady cirkví v ČR. Biskup českej starokatolíckej cirkvi je zároveň biskupom-ordinárom pre anglikánskych veriacich na území Česka.

Starokatolícka cirkev v Českej republike

Typ	starokatolícka cirkev
Biskup	Pavel Benedikt Stránský
Zhromaždenie	Utrechtská únia starokatolíckych cirkví
Liturgický jazyk	čeština, angličtina, slovenčina
Adresa sídla	Na Bateriích 93/27, 162 00 Praha 6, Česko
Web	https://www.starokatolici.cz/
Vznik	1877

História

Súčasný biskupský kostol svätého Vavrinca v Prahe

V českých krajinách, najmä v priemyselných mestách severných Čiech obývaných prevažne českými Nemcami, sa starokatolícke hnutie, vzniknuté v roku 1870, rozšírilo do roku 1871. Varnsdorfský farár Anton Nittel sa zúčastnil starokatolíckeho zjazdu v Mníchove. V roku 1872 vo Varnsdorfe založil prvú starokatolícku farnosť. V roku 1877 získala Starokatolícka cirkev v Rakúskej Monarchii legálny status. V roku 1880 bolo zriadené biskupstvo pre rakúskych starokatolíkov, ktoré od roku 1897 sídlilo vo Varnsdorfe. Biskupským kostolom sa stal kostol Premenenia Pána vo Varnsdorfe. Prvým správcom biskupstva sa stal Miloš Čech. Ďalšie Starokatolícke farnosti vznikli v Desné, Jablonci nad Nisou a Šumperku.

Českojazyčná starokatolícka komunita vznikla v Prahe krátko pred rokom 1900. Tá sa snažila profilovať ako národná cirkev nadväzujúca na odkaz husitstva a utrakvizmu. Po roku 1918 smerovali prestupy z rímskokatolíckej cirkvi do starokatolíckej cirkvi, veľký počet starokatolíkov však následne prestúpil do novovzniknutej Cirkvi československej husitskej (najmä v rokoch 1920 – 1922), alebo do pravoslávnej cirkvi (najmä v rokoch 1934 – 1938). Po rozpade Rakúsko-Uhorska vzniklo samostatné Starokatolícke biskupstvo vo Viedni a Varnsdorfské biskupstvo si ponechalo pôsobnosť pre územie Československa. Prvým starokatolíckym biskupom v ČSR sa stal v roku 1924 Alois Pašek, ktorý po smrti Miloša Čecha († 1. január 1921) pôsobil ako administrátor už v rokoch 1922 – 1924.

V tridsiatych rokoch vstúpili národnostné konflikty aj do Starokatolíckej cirkvi. Táto cirkev bola stále z drvivej väčšiny národnostne nemecká, podľa československých zákonov však musela úradovať po česky. Niektorí starokatolíci sa stali prívržencami nacizmu, iní sa mu však postavili na odpor.

Povojnovým odsunom nemeckého obyvateľstva prišla Starokatolícka cirkev v Československu o väčšinu veriacich aj duchovných. Kladný vzťah rady členov k nemeckému nacizmu bol jedným z dôvodov problémov, ktoré po vojne cirkev mala. Po roku 1945 bola existencia cirkvi vážne ohrozená a niektoré kostoly boli zabavené. V apríli 1946 zomrel biskup Alois Pašek. Nový administrátor cirkvi Augustin Podolák bol opakovane zbavený štátneho súhlasu, najprv ako správca biskupstva v roku 1956, druhýkrát už ako biskup na jeseň 1971. Po krátkej obnove cirkvi v roku 1968, kedy bola voľba biskupa umožnená, začal štát od roku 1971 cirkev tvrdo prenasledovať. 6. januára zakázal bohoslužby v Prahe, potom v júni biskup Augustín Podolák tajne vysvätil štyroch kňazov (vrátane Dušana Hejbala) a jedného diakona. Na jeseň bol biskup zbavený štátneho súhlasu a na Vianoce 1971, SNB pri domovej prehliadke zabavila biskupské insígnie, archív a kľúč od katedrály. Duchovný a veriaci nekolaborující s režimom začali byť štátom šikanovaní pomocou výsluchov, vyšetrovacích väzieb a problémov v zamestnaní. Navonok potom cirkev zastupovali štátom dosadený a tolerovaný ľudia, ktorí ovládli najmä pražskú farnosť, kde farár Miloš Josef Pulec koncom roka 1970 odmietol akceptovať, že bol biskupom odvolaný zo služby, zatiaľ čo neformálne skupiny okolo biskupa ďalej fungovali podzemne. Biskup Augustín Podolák bol opäť donútený vysťahovať sa z Varnsdorfu. Podzemnú cirkev potom riadil zo svojho nového bydliska vo Cvikove.

Po roku 1989 sa biskup Augustín Podolák znovu ujal funkcie, ale napríklad pražskú farnosť stále ovládal s komunistami spolupracujúci kňaz Miloš Josef Pulec. Až 38. synoda 29. apríla 1990, tzv. Synoda obnovy, jasne vyhlásila kontinuitu biskupskej jurisdikcie Augustína Podolák a dištancovala sa od všetkých synod, orgánov a funkcii, ktoré sa pod záštitou komunistického štátu konali v rozpore so synodálnym poriadkom, a túto deklaráciu akceptovali aj štátne orgány ČSFR. Po úraze na prelome rokov 1990 a 1991 však biskup Augustín Podolák 7. januára 1991 zomrel a jeho nástupcom sa stal Dušan Hejbal. Rozhodnutím 40. synody z 11. novembra 1995 bolo sídlo biskupstva prenesené z Varnsdorfu do Prahy, kde bol ako biskupský kostol ustanovený kostol svätého Vavrinca na Petříne. Na konci 90. rokov pražskí starokatolíci tiež zrekonštruovali kaplnku svätej Márie Magdalény pri Čechůvom moste, ktorá im slúžila už v prvej polovici storočia. Do širšieho povedomia sa Starokatolícka cirkev dostala v období krízy pražskej katolíckej teologickej fakulty (tá vyvrcholila v roku 2000), pretože Ivan Štampach, s ktorým fakulta v roku 1996 skončila spoluprácu, v rokoch 1999 – 2002 pôsobil vo Starokatolíckej cirkvi ako pomocný duchovný. Zhruba v tom istom čase prestúpil ku Starokatolíckej cirkvi aj kňaz a sociológ Jan Jandourek, ktorý v nej pôsobí doteraz.

Starokatolícka cirkev v Českej republike od roku 2003 svätí za diakonky aj ženy a od roku 2022 umožňuje aj kňazské svätenie žien. Starokatolícka cirkev v Českej republike sa otvorene stavia k partnerstvám rovnakého pohlavia.

Biskupi

Kostol Premenenia Pána vo Varnsdorfe ktorý v minulosti slúžil ako biskupský kostol

• Miloš Čech (* 1855 – † 1922), administrátor biskupstva;
• Alois Pašek (* 1869 – † 1946), v rokoch 1922 až 1924 administrátor biskupstva, v rokoch 1924 až 1946 prvý biskup;
• Václav Jaromír Ráb, v rokoch 1946 až 1950 administrátor biskupstva;
• Augustin Podolák (* 1912 – † 1991), v rokoch 1950 až 1956 administrátor biskupstva, v rokoch 1968 až 1972 a 1989 až 1991 druhý biskup;
• Dušan Hejbal (* 1951), v rokoch 1991 až 2016 tretí biskup;
• Pavel Benedikt Stránský (* 1978), od roku 2016 štvrtý biskup.

Farnosti

Budova biskupského úradu v Prahe.

• Praha – Svätý kríž
• Praha – Mária Magdaléna
• Praha – anglicky hovoriacich (anglikánska)
• Starokatolícka katedrálna duchovná správa na Petříne v Prahe
• Varnsdorf
• Jablonec nad Nisou
• Desná
• Jičín
• Ústí nad Labem
• Cvikov
• Tábor
• Pacov
• Pelhřimov
• Strakonice
• Soběslav
• Plzeň
• Písek
• Havlíčkův Brod
• Jihlava
• Brno
• Zlín
• Šumperk
• Břidličná
• Český Těšín
• Ostrava

Pod českého starokatolíckeho biskupa spadajú aj veriaci Starokatolíckej delegatúry Utrechtskej únie na Slovensku, ktorá má farnosti v Bratislave a Trnave.

Farnosť v Semilách existovala krátko v rokoch 2001 až 2004. Pred druhou svetovou vojnou existovali farnosti v:

• Arnultovice u Nového Boru
• Krásná Lípa
• Děčín
• Smržovka

Anglikánske farnosti na území Česka sú formálne súčasťou Starokatolíckej cirkvi v ČR a spadajú jak pod anglikánskeho gibraltárskeho biskupa, tak pod českého starokatolíckeho biskupa. V Prahe sa anglikánske bohoslužby konajú v evanjelickom kostole sv. Klimenta. V Brne sa tiež konajú anglikánske bohoslužby.

Externé odkazy

• starokatolici.cz (Oficiálna stránka Starokatolíckej cirkvi v ČR)

Zdroje

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Starokatolická církev v České republice na českej Wikipédii.
• https://temata.rozhlas.cz/starokatolicka-cirkev-8015759 (po česky)
• https://www.getsemany.cz/node/452 (po česky)
• https://www.starokatolici.cz/