Staronovgorodský dialekt
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Staronovgorodský dialekt alebo staronovgorodčina je termín zavedený Andrejom Anatolievičovom Zalizňakom (Андрей Анатольевич Зализняк) na vysvetlenie prekvapivo odlišných jazykovedných čŕt východoslovanských správ písaných na brezovej kôre z 11. – 15. storočia, vykopaných v Novgorode a okolí od polovice 20. storočia (doteraz ich bolo objavených okolo 1000).
Jazykovedné znaky upraviť
Krátke texty na brezovej kôre, ktoré sú písané vo zvláštnom slovanskom nárečí, sú skoro úplne pozbavené cirkevných vplyvov a majú niekoľko znakov neznámych v iných slovanských jazykoch, napríklad:
- Nominatív singuláru podstatných mien končí na –e (namiesto -ъ v slovanských jazykoch), napr. `brate` namiesto brat (v modernej ruštine).
- Druhá palatalizácia, charakteristická pre ostatné slovanské jazyky (ale trochu zastretá druhotným vývinom vo východoslovanských jazykoch), zdá sa, neprebehla, takže datív singuláru praslovanského *rěk-a (rieka) - *rěk-ě sa nezmenil na rěcě, ale zostal rěkě, taktiež *kьrky (kostol) zostalo kьrky, naproti ruskému cerkov.
- Praslovanské *kv, *gv bolo zachované (ako v západoslovanských jazykoch) namiesto zmeny na cv, zv pred samohláskami, napr. květ (farba – naproti tomu v súčasnej ruštine cvet) alebo gvězda (hviezda – naproti ruskému zvezda).
- Tretia palatalizácia /x/ sa neuskutočnila, čo je rozpoznateľné v základe vьx- (vše-), pričom v ruštine sa zmenil na vs-.
Ďalšia literatúra upraviť
- ZALIZŇAK, Andrej Anatoljevič. Lingvistův doslov. In: JANIN, Valentin Lavrenťjevič. Středověký Novgorod v nápisech na březové kůře. Preklad Jitka Komendová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2007. 378 s. (Russia Altera; zv. 4.) ISBN 978-80-86818-47-4. S. 351 – 369.