Stefanov-Boltzmannov zákon

Stefanov-Boltzmannov zákon popisuje celkovú intenzitu žiarenia absolútne čierneho telesa. Bol publikovaný v roku 1879 Ludwigom Boltzmannom a Josefom Stefanom.

Formulácia zákonu upraviť

Stefanov-Boltzmannov zákon dáva do súvisu celkovú intenzitu žiarenia čierneho telesa, označenú I, a jeho termodynamickú teplotu T nasledujúcim spôsobom:

 

pričom   je Stefanova-Boltzmannova konštanta. V prípade nedokonalého čierneho telesa (takzvaného šedého telesa) je Stefanov-Boltzmannov zákon modifikovaný pomocou premennej   vyjadrujúcou emisivitu povrchu šedého telesa. V tomto prípade znie zákon pre vyžarovanie nasledujúco:

 

Príklady intenzity tepelného žiarenia upraviť

 
Výkon vyžarovaný čiernym telesom o ploche 1m2 v závislosti od teploty. Diagram podľa Stefanov-Boltzmannov zákona.
Výkon vyžarovaný čiernym telesom o ploche 1m2 (intenzita žiarenia)
Charakteristické pre teplotu Teplota Teplota Intenzita žiarenia
sublimácia CO2 0-78.5 °C 00194,65 K 00000 81 W/m2
topenie vodného ľadu 00000 °C 00273,15 K 0000 316 W/m2
izbová teplota 000 21 °C 00294,15 K 0000 424 W/m2
teplota ľudského tela 00036,5 °C 00309,65 K 0000 521 W/m2
vriaca voda 00100 °C 00373,15 K 000 1099 W/m2
železo rozpálené do červena 00700 °C 00973,15 K 00 50851 W/m2
Teplota tavenia volfrámu[1] 03422 °C 003 695 K 0 10566 kW/m2

Referencie upraviť

Pozri aj upraviť

Zdroj upraviť