Strana brexitu
Strana brexitu (angl. Brexit Party) je britská euroskeptická politická strana, ktorú založili 23. novembra 2018. Stranu zakladal Nigel Paul Farage, ktorý býval jej predsedom,[1] až kým sa stal poslancom Európskeho parlamentu. Aktuálnym predsedom je Richard Tice.[2] Strana je registrovaná ako firma.[3] Strana má 29 poslancov v európskom parlamente a štyroch poslancov vo „Welsh Assembly”. Prvým veľkým volebným úspechom strany bolo získanie najväčšieho podielu v národnom hlasovaní v roku 2019 do Európskeho parlamentu za Spojené kráľovstvo len štyri mesiace po založení tejto strany.
| Strana brexitu | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Založenie | 23. november 2018 |
| Predseda | Nigel Farage |
| Najviac poslancov | 31 |
| Volebný výsledok | 29 v EP |
| Ideológie | euroskepticizmus, populizmus |
| Ďalšie informácie | |
| Web | thebrexitparty.org |
Kampaň „Strany brexitu” riadila Catherine Blaiklocková. Bola to kampaň za britský odchod z Európskej únie za účelom umožnenia obchodovania cez WTO - Svetová obchodná organizácia. Tento akt je opisovaný ako „jasný prielom brexitu”. Všeobecne sa táto strana definuje ako populistická. Podporuje tých, ktorí sú frustrovaní z nevykonávania rozhodnutia o referende z roku 2016 a chcú odísť z EÚ bez toho, aby zostali súčasťou jednotného európskeho trhu alebo colnej únie Európskej únie.
Mnohí z podporovateľov Catherine Blaiklockovej patrili do strany UKIP (UK Independence Party), takisto aj do Konzervatívnej strany, vrátane vysokopostavených odpadlíkov ako je Ann Widdecombová a Annunziata Rees-Moggová. Títo dostali podporu od ľavého krídla podporovateľov brexitu, napríklad bývalý člen „Labour Party” a „Respect Party” poslanec George Galloway a bývalá členka „Revolutionary Communist Party” Claire Foxová, ktorá bola zvolená v máji 2019 ako poslankyňa „Brexit Party” za oblasť North-West.
Strana brexitu sa štylizuje ako zameraná na obnovu suverenity Spojeného kráľovstva. Jej primárna politika presadzuje stiahnutie sa z EÚ a obchodovanie cez WTO až do toho času, keď budú vytvorené formálne dohody o obchode. Vo voľbách do Európskeho parlamentu v 2019 sa stala Strana brexitu najväčšou britskou stranou a najväčšou európskou stranou v EP.
História upraviť
Pod názvom Brexit Party bola registrovaná 23. novembra 2018. Verejne oznámená bola 20. januára 2019 bývalou hovorkyňou UKIP Catherine Blaiklockovou, ktorá sa stala v strane jej prvou predsedkyňou. 5. februára 2019 bola zaregistrovaná „Volebnou komisiou Spojeného kráľovstva” pre voľby v Anglicku, Škótsku, Walese a Európskej únii.
V deň zverejnenia založenia strany, Nigel Farage, ako nezávislý poslanec od decembra 2018 vyhlásil, že táto strana bol Blaiklockovej nápad, ale konala s jeho plnou podporou. 24. januára 2019 povedala v jednom interview: „Nebola som nikým a nemala som nikoho, aby mi povedal, že som niekým.“[4]. Tiež uviedla, že Som šťastná, že môžem Nigelovi pomôcť a urobiť pre neho ťažkú prácu, ale nemám žiadne ilúzie o samej sebe[4] 8. februára 2019 Farage vyhlásil, že by sa chcel stať kandidátom strany v potenciálnych budúcich voľbách do EP uskutočnených v Spojenom kráľovstve. Poslanci EP Steven Woolfe a Nathan Gill, tiež bývali členovia UKIP, vyhlásili, že by sa chceli stať členmi tejto strany.
1. februára 2019 Blaicklocková povedala pre „The Daily Telegraph”, že strana dosiahla 1mil. libier šterlingov darov a že okolo 200 osôb sa ponúklo stáť pri nej vo voľbách do EP v máji 2019, ak Spojené kráľovstvo neopustí dovtedy EÚ. „Private Eye” informoval, že odporcovia brexitu sa prihlásili online ako „kandidáti, aktivisti alebo darcovia s nesprávnymi údajmi“, aby stranu pripravili o čas.
Po zverejnení informácií o strane Blaiklocková pritiahla na seba kritiku kvôli skorším komentárom, ktoré ju opisovali ako islamofóbnu. Ako líderka strany rezignovala 20. marca 2019 potom, ako vymazala antiislamské komentáre na twitteri, vrátane prevzatých správ od postáv krajnej pravice a tiež vrátane tých od Marka Colletta, Tommy Robinsona a Joe Walsha. Nigel Farage povedal, že by sa chcel stať lídrom a že Blaiklocková nebola nikdy zamýšľaná byť lídrom natrvalo a že strana „je v tomto momente virtuálnou stranou – je to webová stránka“.[5] Počas štartu strany 12. apríla na otázku o záležitosti s Blaicklockovou odpovedal, že: „Ja som založil stranu, ona bola len administrátorka. Boli sme len dvojica s detskými chorobami, áno, ale boli sme hlboko intolerantní vo všetkých formách intolerancie? Áno“[6]
V apríli 2019 bol zo svojej funkcie odstránený pokladník Michael McGough kvôli jeho homofóbnym a antisemitským príspevkom na internete.
Politická reprezentácia upraviť
Európsky parlament upraviť
Vo februári 2019 prestúpilo z UKIP do „Strany brexitu” 9 členov parlamentu: Tim Aker, Jonathan Bullock, David Coburn, Bill Etheridge, Nigel Farage, Nathan Gill, Diane Jamesová, Paul Nuttall a Julia Reidová. Všetci boli pôvodne zvolení ako kandidáti za UKIP, ale všetci opustili stranu súc v opozícii voči Geraldovi Battenovi väčšinou v decembri 2018. Od apríla všetci prešli do skupiny „the Europe of Freedom and Direct Democracy” (EFDD). Člen parlamentu a bývalý člen UKIP Steven Woolfe tiež oznámil svoju podporu.
V polovici apríla vstúpili do skupiny aj Jane Collinsová, Ray Finch, Jill Seymourová a Margot Parkerová, keď predtým opustili UKIP. Jonathan Arnott, rezignoval v UKIP tri mesiace predtým tiež vstúpil do tejto skupiny. Celkový počet členov bol teda 14 a boli to tí, ktorí boli zvolení do UKIP v 2014 ako súčasť 24 členov. Pre nomináciu kandidátov do volieb do EP v máji 2019 bolo oznámené, že len traja zo spomenutých členov v skupine EFDD vstúpia do Strany brexitu: Farage, Gill a Bullock.
23. mája 2019 bola Strana brexitu zvolená do EP[7] vrátane Richarda Ticea a bývalej poslankyne za konzervatívcov Ann Widdecombovej,[8] zatiaľčo Jonathan Bullock, Nigel Farage a Nathan Gill si svoje kreslá podržali. Strana zvíťazila podielom hlasov 31,5 %.[9]
Zoznam poslancov v EP za Stranu brexitu upraviť
Referencie upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Strana brexitu
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Brexit Party na anglickej Wikipédii.