Stredný platonizmus
Stredný platonizmus alebo platonizmus obdobia rímskeho cisárstva alebo platónsky teologický dogmatizmus je smer rímskej filozofie, ktorý vznikol v 1. stor. n. l. a ktorý sa oproti predchádzajúcej etape platonizmu vyznačuje od raného obdobia cisárstva postupným strácaním jednoliateho charakteru, pričom sa sám mení na konglomerát rozličných filozofických prúdov: synkretizmus bol hlavným znakom toho platonizmu. V 2. stor. doplňuje Platónovo učenie z pytagoreizmu. Do určitej miery sa síce ešte zaoberá pôvodnou logickou a matematickou problematikou, ale sústreďuje sa predovšetkým na problémy hraničiace s teológiou.
Pestovanie filozofie sa tu redukuje na exegézu textov a prípravu komentárov k Platónovi. Bol to smer, ktorý pod vplyvom orientálneho myslenia bol najdôslednejšie zdogmatizovaný.
Z diel predstaviteľov stredného platonizmu (a zo spisov Cicerovych) čerpali a poznávali platonizmus cirkevní otcovia.
Predstavitelia stredného platonizmu upraviť
Ostatní predstavitelia platonizmu upraviť
Platonizmus - smery/školy upraviť
Pozri aj upraviť
Externé odkazy upraviť
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.