Strychnín

chemická zlúčenina

Strychnín je zložitý, bezfarebný steroidný alkaloid vyskytujúci sa v semenách rastliny strychnínovník indický (Strychnos nux-vomica L.).

Strychnín
Strychnín
Strychnín
Strychnín
Strychnín
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C21H22N2O2
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 334,417 g/mol
Teplota topenia 287 °C
Teplota varu 560 °C
Hustota 1,36 g/cm3 (20 °C)
Rozpustnosť 140 mg/l(voda)
Bezpečnosť
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Veľmi jedovatá látka Nebezpečná pre životné prostredie
Veľmi
jedovatá

(T+)
Nebezpečná pre
životné prostredie
(N)
Ďalšie informácie
Číslo CAS 57-24-9
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

V semenách sa taktiež nachádza obdobný alkaloid brucín, ktorý má podobné, ale slabšie účinky. Obe látky majú výraznú horkú chuť, patria medzi najhorkejšie látky vôbec; chuťovo ich človek odhalí pri koncentrácii okolo 1 ppm (0,0001 %). V čistom stave je strychnín biela kryštalická látka, málo rozpustná vo vode.

Použitie upraviť

  • jed na potkany
  • pri miernom ohluchnutí a ušných šelestoch
  • pri zrakových poruchách
  • na povzbudenie chuti do jedla
  • pri liečbe svalovej atrofie
  • na povzbudenie dýchania a krvného obehu
  • ako protijed pri otravách hypnotikami (barbiturátmi)
  • v kombinácii s preháňadlom pri akútnych zápchach
  • pri otrave botulotoxínom

Toxický účinok upraviť

Strychnín je typický kŕčový jed. Ako inhibítor glycínového receptoru blokuje retardéry synaptického prenosu zadných koreňov miechy a umožňuje rozsiahle rozšírenie podráždenia. Malé dávky zosilňujú miechové reflexy, vyššie dávky dráždia centrum v predĺženej mieche. Aj najmenšie impulzy vedú k rýchlym a nezastaviteľne sa rozširujúcim záchvatom nekoordinovaných reflexných kŕčov. Veľké dávky spôsobujú ochrnutie centrálnych nervov.

Protijedom strychnínu sú barbituráty, tradičné lieky na spanie, a naopak - strychnín sa používa ako protijed pri otravách barbiturátmi (ktoré sú častejšie ako otravy strychnínom). Strychnín sa veľmi ľahko vstrebáva z podkožia a z tráviaceho traktu. Asi pätina jedu sa vylučuje močom nezmenená, pričom toto vylučovanie začne takmer ihneď po požití, ale pretrváva ešte niekoľko dní. Štyri pätiny jedu sa odbúrajú v pečeni. Strychnín sa dá v mŕtvom tele preukázať ešte mnoho mesiacov po smrti.

K otravám môže dôjsť nesprávnym užitím lieku s obsahom tejto látky, alebo vinou zámeny jedu na potkany. Vyskytujú sa i samovraždy s použitím tohto jedu. Najmenšou smrteľnou dávkou strychnínu je 30 mg. Zaručene smrteľná dávka je 200 mg. Osoby trpiace srdcovou vadou a deti sú na strychnín citlivejšie. Už 10 mg môže vyvolať toxické príznaky.

Priebeh otravy upraviť

Otrava strychnínom má dve štádiá. Pri prvom dôjde ku zbystreniu zraku, sluchu, hmatu a čuchu, ktoré vyvrcholí natoľko, že je to až nepríjemné. Vnímanie bolesti sa znižuje. Otrávený býva ľahko podráždený. Vyskytujú sa nezvyklé pocity stuhlosti v žuvacích svaloch. Prehĺtanie sa stáva ťažším, niekedy sa prejavuje závrat. Tieto príznaky sa môžu prejaviť i ako vedľajšie účinky pri liečbe strychnínom. Toto štádium trvá rôzne dlho, závisí na veľkosti dávky a spôsobu podania, ide väčšinou o štvrť až pol hodinu. Potom dochádza ku stupňovaniu úzkosti do stavu označovaného ako smrteľná úzkosť. Každý silnejší vnem je nepríjemný, otrávený sa zľakne aj maličkostí. Najviac postihnuté sú sluchové vnemy, ale dráždia ho i vnemy zrakové a hmatové. V tomto štádiu sa objavuje aj triaška.

Náhle, bez zjavnej príčiny, alebo po nejakom silnejšom vneme - vypukne kŕčový záchvat, ktorý je vstupom do druhého štádia - štádia strychnínových kŕčov. Záchvat trvá 1 až 2 minúty. Počas kŕčovitého štádia sa zastaví dych, končeky prstov a iné výbežky zmodrajú, stúpa krvný tlak. Všetko svalstvo je stuhnuté, napnuté, pričom každý kŕčovito stiahnutý sval znamená pre dotyčného neznesiteľnú bolesť. Po záchvate nastáva relaxácia, postihnutý sa na chvíľku vracia do prvého štádia, pričom akýkoľvek podnet môže vyvolať ďalší kŕčový záchvat. Záchvaty sa opakujú s väčšou intenzitou. Otrávený je viac a viac vyčerpaný, vedomie však nestráca. Smrť nastáva spravidla udusením alebo obrnou dýchacieho centra, prípadne toxickou obrnou srdca. Slabší jedinci a deti umierajú niekedy už pri treťom záchvate, silnejší týchto záchvatov môžu prekonať viacej.