Svatý Kopeček (Olomouc)

časť štatutárneho mesta Olomouc, pútnické miesto

Svatý Kopeček (nem. Heiligenberg alebo Mariendorf) je bývalá moravská obec, súčasná mestská štvrť, katastrálne územie štatutárneho mesta Olomouca a významné pútnické miesto, ktoré navštívil svätý Ján Pavol II. Nachádza sa na severovýchode štatutárneho mesta v nadmorskej výške 393 m.n.m, vzdialený 7 kilometrov od centra. V roku 2011 tu žilo 792 obyvateľov v 228 domoch.

Svatý Kopeček
mestská štvrť
Štát Česko Česko
Mesto Olomouc
Okres Olomouc
Katastrálne územie Svatý Kopeček
Nadmorská výška 393 m n. m.
Súradnice 49°37′47″S 17°20′26″V / 49,629784°S 17,340539°V / 49.629784; 17.340539
Rozloha 2,01 km² (201 ha)
Obyvateľstvo 792 (26. 3. 2011) ČŠÚ
Hustota 394,03 obyv./km²
PSČ 779 00
Poloha v rámci Olomouca
Poloha v rámci Olomouca
Wikimedia Commons: Svatý Kopeček
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Nachádza sa tu veľkolepá bazilika Navštívenia Panny Márie, dominanta okresu Olomouc, pri ktorej každoročne konajú veľké púte. Okrem pútnického miesta sa v katastri Svatého Kopečka náchádza aj Zoologická záhrada Olomouc. Slúži ako rekreačné miesto Olomoučanov.

Súčasťou Olomouca je od roku 1974.

Dejiny upraviť

Vznik osady upraviť

Ešte v 17. storočí bola oblasť Svatého Kopečka pokrytá lesom. Medzi rokmi 1629 a 1632 tu dal olomoucký mešťan a obchodník s vínom Jan Andrýsek postaviť mariánsku kaplnku, jej správy sa ujal kláštor Hradisko. Už vroku 1654 však bola kaplnka zničená švedskou armádou. Zásluhami kláštora bola ale vzápätí obnovená a v rokoch 16691679 prestavaná na väčší kostol, ku ktorému ešte boli po roku 1712 pristavané bočné krídla a ďalšie objekty. Už skôr tu bol aj špitál sv. Norberta alebo pútny dom, ten však 28. októbra 1705 vyhorel. Pri požiari zahynulo 121 pútnikov. Nad ich hrobom bola roku 1718 postavená kaplnka svätej Barbory. Chrám Navštívenia Panny Márie sa postupne stal cieľom procesií zo širokého okolia a okolo neho a susedného tu zriadeného hospodárskeho dvora vyrástla malá osada. Nemeckí osadníci ju nazývali Heiligenberg alebo Mariendorf, Česi okrem Svatého Kopečka aj Svatá Hora.

Vzostup a pád upraviť

Svatý Kopeček sa postupne stal strediskom celej oblasti, pretože tu roku 1784 vznika škola a o rok neskôr, roku 1785, bola zriadená nová farnosť. Farský obvod zahrňoval aj obce Droždín, Lošov, Radíkov a Samotišky. Po reformách Jozefa II. sa ale Svatý Kopeček dostal do krízy, púte boli zakázané, špitál bol zrušený a hospodársky dvor bol skonfiškovaný. Premonštráti sa sem zo Strahova vrátili až v roku 1846 a celý areál obnovili. Roku 1850 sa tunajšia osada, v ktorej vtedy žilo 487 prevažne českých obyvateľov, stala samostatnou politickou obcou. Zhruba polovica tunajších obyvateľov dochádzala za prácou do do tovární Kosmos v Hodolanoch a Moravia v Mariánskom údolí. Významná časť obyvateľstva sa ale živila obchodom, ktorý vďaka častým púťam prekvital. Zvláštne obchodíky zvané „bódky“ pri južnej strane kostola boli pre tento priestor vždy typické.

Zloženie obyvateľstva sa prejavilo aj v tom, že aj keď tu bola silná sociálna demokracia a pôsobila tu Robotnícka telocvičná jednota, voľby pravidelne vyhrávali ľudovci a svoju činnosť prevádzkovali spolky na nich naviazané, napríklad Orel, alebo Matice svatokopecká.

Františkánky tu otvorili opatrovňu malých detí a premonštrátky pod názvom Norbertinum sirotčinec, bola tu aj stredná škola pražských dominkánov a ďalšie cirkevné inštitúcie.

Diktatúra proletariátu upraviť

 
Vstup do svatokopečkovskej ZOO

Potom čo sa dostali k moci komunisti a nastolili v Česko-Slovensku totalitný režim, boli v roku 1950 miestni kňazi a rehoľné sestry odvezení do internačného tábora a cirkevné budovy prešli pod správu štátu a boli využívané inak: vznikol tu ústav pre deti s poruchami sluchu, škola pre zle hovoriacich, internátne a detské domovy atď. V roku 1952 bola otvorená Zoologická záhrada.

V roku 1959 bolo z názvu obce na čas odstránené slovo „Svatý“ a k 1. júlu 1974 bola obec pričlenená k Olomoucu ako nová mestská časť.

Ján Pavol II. upraviť

Pútny chrám Navštívenia Panny Márie bol pri návšteve dnes už svätého pápeža Jána Pavla II. a jeho stretnutí s moravskou mládežou dňa 21. mája 1995 svätým otcom prehlásený za baziliku minor. Dňa 17. mája 2015 bol pri spomienkovej svätej omši celebrovanej sekretárom Jána Pavla II., Stanislawom kardinálom Dziwiszom, uložený neďaleko hrobu sv. Viktora reliviár s krvou Jána Pavla II. Zhromaždenie pozdravil prostredníctvom televízneho prenosu z Ríma svätý otec pápež František pred obednou modlitbou Anjel Pána.

Súčasnosť upraviť

Areál Svatého Kopečka je hojne navštevovaný ako miestnymi, tak aj turistami. V roku 2018 bol pútnícky areál zaradený medzi české národné kultúrne pamiatky.

Obyvateľstvo upraviť

Podľa údajov sčítania ľudu, domov a bytov z roku 2011 žilo na Svatom Kopečku v tom roku v 228 domoch žilo 792 obyvateľov.

Vývoj počtu obyvateľov podľa sčítaní ľudu
Rok 1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930
Obyvateľov 605 627 597 659 789 791 907[p 1]
Domů 82 91 94 104 109 112 143
Rok 1950 1961 1970 1980 1991 2001 2011
Obyvateľov 905 822 789 931 843 794 792
Domů 162 141 169 185 205 203 228
  1. Z toho 877 osôb národnosti československej, 26 nemeckej a 4 ostatných.
 
Interiér baziliky Navštívenia Panny Márie

Osobnosti upraviť

Svatý Kopeček je rodiskom Karla Svolinského (* 1896 – † 1986), národného umelca, maliara a grafika. Pobýval tu tiež Jiří Wolker, ktorý tu v roku 1921 napísal relatívne rozsiahlu lyricko-epickú báseň Svatý Kopeček. Tvorili tu aj výtvarníci Bohumír Dvorský, Stanislav Menšík a Cyril Bouda, sochár Josef Stárek, spisovateľ Stanislav Krejčí a iní.

Dňa 14. novembra 1955 tu zomrel maliar Jindřich Lenhart, na ktorého hrobe stojí: „Zde zemřel malíř, jenž miloval tento kraj“. Dňa 20. augusta 1975 tu poslednýkrát vydýchol spisovateľ Oldřich Králík.

Doprava upraviť

Na Svatý Kopeček jazdí autobusová linka 11 z hlavnej stanice a v lete aj rýchlospoj 111. Obe sú prevádzkované Dopravným podnikom mesta Olomouca. Dá sa tu ale dostať aj medzimestskou linkou číslo 891342 spoločnosti Arriva Morava.

Na území Svatého Kopečku sa nachádzajú tieto zastávky:

  • Svatý Kopeček, bazilika
  • Svatý Kopeček, ZOO

Fotogaléria upraviť

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Svatý Kopeček (Olomouc) na českej Wikipédii.