Svodín

Svodín je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky.

Svodín
obec
Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Nové Zámky
Región	Podunajsko
Nadmorská výška	193 m n. m.
Súradnice	47°54′39″S 18°29′56″V
Rozloha	53,48 km² (5 348 ha)
Obyvateľstvo	2 370 (31. 12. 2023)
Hustota	44,32 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1156
Starosta	Szabolcs Méri (SZÖVETSÉG – ALIANCIA)
PSČ	943 54
ŠÚJ	503568
EČV (do r. 2022)	NZ
Tel. predvoľba	+421-36
Telefón	+ 421 36/7594 292
Fax	+ 421 36/7594 101
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Svodín
Webová stránka: hon.svodin.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

História

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1156, kde ešte figurovala pod názvom Scheuden.

Výsledky archeologických výskumov vykonané v roku 1971 dokázali, že územie obce bolo osídlené už od začiatku doby kamennej. Prvé vykopávky sa uskutočnili na Busahegyi, ktorý sa stal najvýznamnejším náleziskom – našli tu kamenné nástroje, ktoré mali niekoľko tisíc rokov. Objavili tiež stopy (podľa objavených pamiatok z neskorého neolitu ľudu lengyelskej kultúry) osídlenia zo 4. tisícročia pred n. l. Z obdobia 5.-4. tisícročia pred n. l. sú pozoruhodné   antropomorfné   artefakty, a  to dve vázovité nádoby, ktoré sú zaujímavé svojím keramickým tvarom a myšlienkou stotožnenia ženy.

Nálezy z roku 2000 pred n. l. ľudu s kanelovanou keramikou sa nachádzajú t. č. v archeologickom múzeu v Budapešti. Z bronzovej doby boli objavené náramky a meč. Z rímskej doby sa objavilo nálezisko v priestore chotára Farkaspuszta. V Busahegyi objavili avarský hrinkový tábor, kde žili spolu so Slovanmi. Na kopci Várhely, ktoré už dnes neexistuje, bolo objavené známe slovanské hradisko.

V 4. storočí pred n. l. sem prišli Kelti, prvá známa skupina tu žijúcich obyvateľov. V 1. soročí n. l. sa územie stalo provinciou Rímskej ríše. V 5. storočí sa tu objavili Húni, ktorých považujú za predkov dnešných Maďarov. Po nich sa tu usadili Avari a neskôr, v 8. storočí, moravskí Slovania, ktorí sa začali zaoberať už poľnohospodárstvom. V 9.-10. stor. opúšťali Slovania danú lokalitu a prichádzali sem, resp. sa usídlili na oboch brehoch Dunaja nomádski Maďari. Toto územie bolo začlenené do panstva Arpádovcov. V časti osady Busahegy sa usadil kmeň náčelníka Tordu. Neskôr túto osadu do kráľovského majetku prijal Štefan I. ako osadu na svahoch „Perlivého vína“ hrozna-Szölgyön. Za vlády Gejzu II. patrili obe osady, Buzahegy a Várhely, do ostrihomského panstva. V roku 1242 ju obsadili Tatári, po ktorých odchode kráľ Béla IV. privolal do obce nemeckých a slovenských osadníkov. Prišlo asi 40 nemeckých rodín, a týmto sa obec vlastne rozdelila na dve časti, a to „maďarskú“ zvanú Unngarica Villa Sceudin a „nemeckú“, ktorú pomenovali podľa germánskeho kmeňa Teuton, t.j. Theutonica Villa Sceudin. Od roku 1291 je doterajšie územie obce rozdelené na Maďarský a Nemecký Svodín a pretrváva až do dnešnej doby.

Roku 1427 dostala obec výsady mesta a jarmočné právo a nesie názov Oppidum Sceuden Ungaricum. V čase kuruckých vojen (r. 1708) oba Svodíny obsadil František Rákoczi za pomoci zemepány Jána Bottyána z Novej Viesky a v roku 1710 bola osada Várhely zrovnaná so zemou.

V rokoch 1938-1945 boli obe obce začlenené do horthyovského Maďarska. Po obnovení ČSR po 2. svetovej vojne boli jej súčasťou a od 28.6.1948 boli zlúčené pod názvom dodnes používanom, Svodín.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová stavba v štýle luiséz s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1792-1799. Autorom kostola s netradičným pôdorysom dvoch pretínajúcich sa oválov je pravdepodobne staviteľ J. Thalherr. Počas bojov v roku 1944 bol poškodený a prešiel obnovou v rokoch 1957-1958. V interiéri sa nachádza zariadenie o niečo mladšie ako kostol, oltár v štýle luiséz a dva bočné klasicistické oltáre archanjela Michala a sv. Rodiny z obdobia okolo roku 1800. Fasády kostola sú členené zdvojenými lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami a nadokennými rímsami. Priečelie je členené slepými oknami so šambránami a suprafenestrami a vysokým pilastrovým rádom ukončeným trojuholníkovým štítom s tympanónom. Veža vyrastá zo štítu lemovaného dekoratívnymi vázami, je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou s laternou.

• Ruíny kostola sv. Michala - V časti Maďarský Svodín stál do roku 1945 románsky dvojvežový kostol z 13. storočia, prestavaný neskôr na protitureckú pevnosť. Ustupujúce nemecké vojská ho vyhodili do vzduchu. Dnes je na jeho mieste rekonštruovaný pôvodný pôdorys. Archeologický výskum objavil ďalší románsky kostol z rovnakého obdobia aj v časti Nemecký Svodín.
• Umelecká Galéria vo Svodíne - V roku 1999 v obci po prvýkrát zorganizovali Medzinárodný tábor výtvarného umenia. Odvtedy sa každoročne stretávajúumelci viacerých štátov (Slovensko, Maďarsko, Česko, Poľsko, Rumunsko, Kanada), ktorí zastupujú rôzne umelecké štýly a smery. Nakoľko výtvarní umelci časť tu vytvorenýchdiel darujú obci, samospráva sa rozhodla, že v budove oproti kostola zriadi z týchto diel galériu.
• Dom ľudových tradícií a archeologické múzeum - Zriadili ho v bývalom roľníckom dome, ktorý sa svojím obrovským hospodárskym dvorom a vedľajšími stavbami zdal byť najvhodnejší na tento účel. Archeológovia SNM v rokoch 1995-2001 odkryli zvyšky zničeného kostola sv. Michala a na jeho stojaceho kostola staršieho pôvodu. Keďže boli objavené veľmi zaujímavé a poučné nálezy, samospráva obce rozhodla, že výsledky výskumu predstaví verejnosti vo forme výstavy.
• Pamätník obetiam I. svetovej vojny - Sochu hrdinov, postavili v roku 1924 na počesť padlých v I. svetovej vojne.
• Socha Pála Pathóa - Narodil sa v šľachtickej rodine 7. júna 1795 v Mužle. Jeho otcom je János Pathó, matkou Borbála Németh. Bol zástupcom sudcu v Ostrihome a referentom obce Svodín. V roku 1848 bol organizátorom miestnej národnej gardy. Zomrel 28. apríla 1855 na zápal pľúc v maďarskom Svodíne. Jeho hrob si môžete pozrieť na miestnom cintoríne.
• Náučný chodník Strekov-Svodín - Východiskovým a cieľovým miestom náučného chodníka, s celkovou dĺžkou 9,3 km, budú rímsko-katolícke kostoly v obciach Strekov a Svodín. Na trase je osadených 6 vývesných tabúľ. Obsahové náplne tabúľ sú zamerané na vzácne druhy fauny a flóry, pútnické miesto Cigléd, ľudové tradície a kultúrnohistorické pamiatky obcí Strekov a Svodín a popis mariánskej cesty.
• V obci mal sídlo šľachtický rod s predikátom Szôgyény ( zo Svodína), a tiež tam býval šľachtický rod Nisznyánszky.

• 
  Zaniknutý románsky kostol na pohľadnici

Zaujímavosti

Bola tu nájdená soška ženy z 4. tisícročia pred Kr.

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce
• Apsida.sk- profil zaniknutého románskeho kostola
• https://www.visitdanube.eu/sk/pamatihodnosti-8